21. decembra 2025
Dnes som sa po dlhom dňu vrátila k tým myšlienkam, ktoré ma neustále kľúčia. Svoj svet oživil zvuk kufra, ktorý mi moja manželka Marína ponúkla: Máš ťať kufor s vecami, alebo ho odložíme? Pochopila som, že chce, aby som si vybrala, kam idem. Poďte so svojimi kuframi! zamyslela som sa, keď som vchádzala po vstupnom prahu, a v duchu som cítila, že všetko dopadne, hoci mi ostáva poňahnutý horký kúsok.
Večer sa v domácej kuchyni rozpútala zúfalá výzva: Budeš mať dieťa! Budeme mať dieťa! vyhlásila som s nádejou, že to vyvolá požadovaný efekt. Pozrela som na svojho manžela Petra, očakávajúc, že sa mu v očiach rozžiari radosť. Nemáš sa potešiť, milý? spýtala som sa.
Spomínam si na to, keď som v štúdiu na Farmaceutickej akadémii v Košiciach stretla Mareka Radváka študenta, ktorý prišiel z iného mesta, keď jeho otec, vojenský dôstojník, dostal povýšenie a rodina sa presťahovala. Ja som bola ešte len študentkou a rozhodla som sa, že zostanem jeho bojovou sestrou. Marek však po presťahovaní zmizol odčul sa od všetkých kontaktov, nebol dostupný a ani som už nevidela jeho papierové doklady z posledného roka štúdia.
V tom čase som si všimla, že ku mne záujem prejavuje šarmantný učiteľ anatómie, doktor Martin Novák. Bol som čilá a vylúčila som akékoľvek nerozvážnosti vrátiť sa s tehotenstvom domov k rodičom by bolo nebezpečné. Moja rodina očakávala, že jediné dieťa bude nádejou, a akýkoľvek neplánovaný dodatočný úšť by bol neprijateľný.
Vzhľadom k tomu, že som nebola viacero rokov so svojím bývalým a že som sa cítila samostatná, začala som tajne komunikovať s Martinom. Uvedomila som si, že jeho nezáujem o antikoncepciu naznačuje, že chce otca. Tak, Martink splním ti sen a staneš sa šťastným otcom! pomyslela som si a pustila sa do toho.
Po mesiaci a pol som mohla oznámiť dobrú správu že sa čoskoro narodí dieťa. Hovorila som si, že možno bude narodené predčasne, ale v týchto chvíľach sa človek nesnaží premýšľať logicky, len cítiť.
Rozhodla som sa prenajať izbu u staršej vdovy, pani Zdeňky, za symbolickú sumu. Pani Zdeňka, ktorá sa nehanbí svojím otvoreným prístupom k intímnym otázkam, nepokazila mi stretnutia s Martinom a stačilo jej, že jej platím za vodu a občas jej prinášam koláčiky. V súčasnom svete sú náklady na lieky aj potraviny naozaj vysoké, takže som musela šetriť.
Keď Martin napil pohár vína a ja som si len tak popila, podala som mu test na tehotenstvo, ako to často vidíme v seriáloch, a povedala: Budeš otcom! Budeme otcom! Nepotrebuješ sa tešiť, milý? Očakávala som, že ma objme, zoberie do náručia a požiada ma, aby som ho vzala za manželku. Namiesto toho po dlhšom tichu spýtal:
Nie som pripravený!
Na čo nie si pripravený? spýtala som sa prekvapene. Na dieťa!
Takže si pripravený na sex, ale nie na otcovstvo? usmiala som sa nervózne a pokračovala: Je to nepríjemná správa, čo? Ignoroval ma a odšiel.
Ty si skutočne horší učiteľ, vykríkla som za ním, keďže vo svojej rodine sme sa nehanbili použiť tvrdé slová.
Nemyslím si, že je to len zlá povaha Martin bol neplodný. To znamenalo, že dieťa, ktoré som mala, nebolo jeho. Vedela som, že v minulosti bol s Marekom, ktorý zmizol, a tak sa všetky kúsky skladajú.
Jeho neplodnosť bola dôsledkom detskej infekcie pravdepodobne čípkov. Po troch rokoch manželstva som s ním nevedela, prečo nám nebola tehotná. Laboratórny test ukázal nízku a slabú spermie. Zistili sme, že na výlet stačí len pár zdravých spermií, a keď nie, nič nevyjde.
Rozhodli sme sa, že možno vezmeme dieťa z útulku, ale zatiaľ sme žili pre seba a to bolo v poriadku. O Martinovej neplodnosti nevedel ani jeho otec, ktorý zomrel na rakovinu. Očakával, že jedného dňa dostane vnúča.
Po rokoch sa Martin s manželkou Svetlanou rozhodli, že ich otec, Juro, by mal prežiť posledné chvíle šťastne, a tak mu ponúkli finančnú podporu tridsať tisíc eur mesačne. Juro, starý dedko, sa tešil, že bude mať vnúča, a hneď po rodení dieťaťa ho prevzal z nemocnice. Po šiestich mesiacoch však Juroho choroba znovu dobehla a zomrel.
Po jeho smrti som musela ísť na pohreb a odovzdať svoju dcéru staršej susede. Niektorí v rodine neboli prekvapení, že som prišla, ale nebolo mi jasné, prečo som to urobila. Možno som dúfala, že dedko zostane v mojom srdci.
Keď som chcel vstúpiť do autobusu na pohrebnú hostinu, dvere sa mi zatvorili na žiadosti Jurovho manžela. Bežala som a klopala dverí, no autobus už odjel a ja som ostala na mieste. Presto som ušetrila čas od tých 30 000 eur a materského kapitálu, ktorý som získala. Dostala som aj podporu pre jednotlivých matiek.
Rozhodla som sa zamestnať v zdravotnom centre, prijímať telefonické hovory a následne pokračovať v diaľkovej štúdiu. Náklad na starostlivosť a výchovu môjho malého dieťaťa teraz šesťmesačnej dcéry som zvládla vďaka týmto financiám a podpore.
Po roku po smrti Juroa sa Svetlana, manželka Martina, opäť otehotnela. Jeho spermie sa prebudili a čoskoro sme mali zdravé chlapčiatko. Všetko sa zrazu zdalo byť v poriadku, aj keď Svetlana občas spomenula na ten deň, keď som prišla k nej s podozrením, že som tehotná od jej manžela. Odpudila som sa tým a povedala si: Čo na tom, čo už je minulé.
Martin sa po tom, čo som mu oznámila tehotenstvo, zmenil. Jeho prístup k mne zostal chladný a odmietal ma vôbec. Keď som ho požiadala o pomoc, odmietol a ja som musela ísť k nemu domov, aby som mu povedala pravdu. Vrátila som sa späť, aby som sa s ním rozlúčila, keď už vedela, že to už nemá zmysel.
Napriek všetkým komplikáciám, moje dieťa vyrastá šťastne a ja som nájdená v novej práci. Svetlana sa po rokoch vrátila k mne a spomenuli sme si na tie staré časy s úsmevom. Všetko, čo som prežila, ma posilnilo a ukázalo mi, že život môže byť nepredvídateľný, ale nakoniec sa vždy nájde cesta.
