Vyrastal som vo veľkej dedinskej rodine neďaleko Levíc, bol som druhý najstarší z desiatich súrodencov. Už odmala som musel prevziať množstvo povinností, ktoré doma boli varil som, pral, staral sa o mladších bratov a sestry, pomáhal na záhrade a pri dobytku. Často som zaspával od únavy hneď, ako som položil hlavu na vankúš. Keď som dovŕšil osemnásť, moji rodičia na mňa začali tlačiť, aby som sa oženil, považovali ma za ďalšieho človeka navyše, ktorého treba vydať z domu.
Bez ohľadu na moje názory zorganizovali svadbu s dvadsaťsedemročnou ženou menom Kveta, ktorá bývala v Nitre a žila tam so svojou ochrnutou babkou. Po svadbe som sa k ním prisťahoval a zistil som, že môj život sa vlastne veľmi nezmenil namiesto mojich súrodencov som sa staral o Kvetinu babku. Kveta bola hlavou domácnosti a o všetko finančne sa starala, no ku mne bola často nepríjemná kričala na mňa a urážala ma bez zjavného dôvodu. Po šiestich mesiacoch však jej babka zomrela a zostali sme len my dvaja.
Narodila sa nám dcéra a syn. Dcéra mi stále prejavovala lásku, no syn sa začal správať rovnako chladne a hrubo ako jeho mama. V tých ťažkých časoch mi útechu priniesol nový koníček, ktorý som objavil v televízii domáca výroba sviečok. Rozhodol som sa z tejto záľuby spraviť malý biznis a investoval som svoje úspory do potrebného vybavenia. Kveta ma za to vysmievala, ale moje sviečky mali u ľudí úspech a začal som si zarábať vlastné peniaze.
Roky plynuli, deti dospeli a kým dcéra mi vždy prejavovala láskavosť, syn prebral mamin ponižujúci tón. Moja sviečková dielňa prosperovala a úspory rástli. Jedného dňa, keď sa Kveta opäť posmievala, že som si kúpil obyčajnú novú košeľu, sa vo mne niečo zlomilo. Uvedomil som si, že toho mám dosť.
Deti už mali cez tridsať, ja som nemal ešte ani päťdesiat. Zobral som svoje úspory, prenajal si byt v Trnave, podal žiadosť o rozvod a pustil sa do rozširovania mojej práce na živnosť. Konečne som si želal žiť život bez urážok, v pokoji a podľa seba. Moja voľba nebola poháňaná nenávisťou, len túžbou po lepšom živote.
Naučil som sa, že každý má právo na šťastie a pokoj, nech už je cesta akokoľvek tŕnistá. Je dôležité nevzdať sa seba samého aj keď sa to zdá nemožné.
