Moje pravidlá
Ako to často býva, Zuzana nikdy nepoznala svojho otca. Opustil ich s mamou hneď po tom, čo sa narodila. Žili v malom mestečku v rodinnom domčeku. Mama ju nerozmaznávala. Už ako dieťa vedela Zuzana zatopit v peci, pliť záhradu a chodiť do obchodu.
Študovala výborne, do školy chodila rada, a snívala o tom, že bude herečkou a bude žiť vo veľkom meste. Po škole odišla z rodného mestečka do krajského mesta, našla si prácu podľa prvej ponuky a zapísala sa na diaľkové štúdium na univerzitu.
„Sny sú sny, ale treba mať profesiú, ktorá ťa vždy uživí,“ hovorila mama. „Herci majú obdobie, kedy zarobia veľa, a potom zase nič.“
Keď po škole začala viac zarábať, Zuzana si kúpila auto na úver. Nie nejaký luxusný Mercedes, skromné ojazdené Hyundai Getz, no spoľahlivé. S hrdosťou prišla s ním navštíviť mamu.
Teraz má už iné auto, no na to prvé nezabudla. Nedávno ho videla na parkovisku a nemohla uveriť, že ešte jazdí. Keby neprišla láska, jazdila by na ňom doteraz.
Prvá láska, prvá skúsenosť. Takmer hneď navrhol, aby bývali spolu. Prv si prenajal malý byt. Čoskoro ju presvedčil, aby auto predala. „Je staré, každú chvíľu sa rozpadne. Predajme ho a kúpme nové, ktoré nám vydrží roky,“ hovoril. „Lepšie teraz, kým ešte dobre vyzerá.“
Súhlasila. Veď muž sa v takých veciach vyzná lepšie ako mladé dievča. Nechala ho, aby sa o predaj postaral sám. Na nové auto si musela zobrať ďalší úver. Muž sľúbil, že s platbami pomôže. Tešila sa na nové Kia.
Časom sa však stalo, že auto používal hlavne on. Zavezie ju do práce a potom rieši svoje veci. Párkrát prispel na úver, potom povedal, že už nemá peniaze.
Aj tak mu odpustila, milovala ho, hľadala výhovorky… kým ju raz suseda nezastavila na dvore a nepovedala: „Vieš, že tvoj chlap vodí do bytu iné ženy? Videla som ich na vlastné oči – prišli k vám v náručí a po troch hodinách vyšli.“
Zuzanu zaliala vlna hnevu a hanby. „Áno… viem. To je…“ nevedela, čo povedať. „Prepáčte, ponáhľam sa,“ zabehala a rýchlo vyšla.
„Vyhoď ho, kým nie je neskoro!“ kričala za ňou suseda.
Doma sa vyplakala. Keď prišiel domov, vzala mu kľúče od auta a vyhodila ho.
Ostala sama, s autom a úverom. Večer upratovala v kancelárii, kde pracovala, aby to kolegovia nevideli. Nabrala žiakov a učila ich angličtinu. Domov prichádzala vyčerpaná, no úver splatila rýchlo. Potom si kúpila byt na hypotéku.
Raz prišla na návštevu k mame. Po veľkom meste sa jej rodné mestečko zdalo malé a staré.
„Prečo si stále sama? Čas uteká. Si pekná, máš auto…“ povedala mama.
V záchvate ľútosti jej Zuzana porozprávala o svojom nešťastnom vzťahu.
„Príliš dôveruješ. Varovala som ťa, že vo veľkom meste je plno pokušení a podvodníkov. Čítaš romány o láske, no život je iný. Už nie sú žiadni rytieri. Každý chce žiť na úkor princezien. Nevadí, ešte nájdeš toho pravého,“ povedala mama a priniesla malý novinový balík. „Tu máš. Šetrila som ti na svadbu. Nestačí na celý byt, no na prvý vklad áno.“
Zuzana ju objala a obe sa rozplakali.
Po návrate kúpila malý garsónik. Aj tak domov chodila len spať. Naďalej učila a robila, čo mohla, aby splácala hypotéku. Už neupratovala v práci. Unavená, no šťastná sa vracala do svojho malého bytu.
Po skúsenosti s láskou sa k mužom stotožnovala opatrne. Nemala čas zoznamovať sa, a keď už, neponáhľala sa nechať niekoho blízko. Vo svojich osemnástich mala vlastný byt, polovicu splatenej hypotéky a auto.
Všetko dosiahla sama. Nemala bohatých príbuzných ani otca, ktorý by jej pomohol. Len svoju vytrvalosť.
S láskou to však nešlo. Až kým sa neobjavila jej bývalá spolužiacka Katka.
„Ako sa ti darí! Správne si ušla z nášhoA keď sa raz pri vinách vyspovedali zo všetkých svojich chýb, Zuzana si uvedomila, že pravé šťastie nie je v dokonalých pravidlách, ale v schopnosti milovať a odpúšťať.
