Môj syn narazil na nečestnú dievčinu, ktorá si s ním robí, čo chce. V poslednej dobe ho začala štvať proti mne. Tvrdí mu, že mi na ich šťastí nezáleží, že myslím len na seba. Takéto názory si vytvorila, lebo som odmietla vymeniť byt.
Môj manžel odišiel na večnosť pred niekoľkými rokmi a syn je moje jediné dieťa. Vychovávala som ho s láskou a starostlivosťou, dala som mu dobré vzdelanie. Pred svadbou býval so mnou, začal pracovať už počas vysokej školy a po ukončení štúdia si okamžite našiel dobré zamestnanie.
Môj syn je mojou pýchou. Je to skvelý chlapec, darí sa mu v práci a v živote. Manžel a ja sme nikdy nemohli kúpiť byt pre syna, lebo sme žili vždy skromne. Byt sme si kupovali až keď sme mali štyridsať rokov, predtým sme bývali v podnájme, takže neboli prostriedky na druhý byt pre syna. No veď, môže si predsa časom zabezpečiť vlastné bývanie, rovnako ako my s manželom.
Keď mi Marek povedal, že sa začal stretávať s dievčaťom, veľmi som sa tešila. Robila som všetko pre dobré vzťahy s mojou nevestou nikdy som ju nekarhala, nenadávala. Nezáležalo mi na tom, kto bude Marekovou manželkou, hlavné bolo, aby bol s ňou šťastný. Spočiatku sa mi Sandra páčila, bola veľmi slušná a skromná. Pravú tvár však ukázala až po svadbe.
Po svadbe Marek a Sandra odišli na svadobnú cestu a po návrate Sandra dala výpoveď v práci. Vravel, že šéfovia na ňu stále zvyšovali hlas a že si chce nájsť lepšiu prácu. Tým to však nekončí. Nevesta už dva roky nerobí nič, len sedí doma a nemá v pláne niekde pracovať.
Syn s nevestou začali bývať v jej malom jednoizbovom byte na okraji Bratislavy. Sandra sedí doma, Marek ledva dokáže zabezpečiť kúpu nového bytu, lebo Sandra minie všetky peniaze na kozmetické salóny a oblečenie.
Nechápem, ako si za dva roky nevie nájsť prácu. Neverím jej, že chodí na pracovné pohovory. Myslím si, že jej vyhovuje žiť pohodlne na účet svojho muža.
Raz som sa jej opýtala, či plánujú dieťa. O akých deťoch sa môžeme baviť, keď žijeme v takom malom byte? odpovedala Sandra. Čo keby sme si šetrili na hypotéku? navrhla som. Nemáme z čoho šetriť, ledva vyjdeme z mesiaca na mesiac, odvetila Sandra.
Zdržala som sa poznámky, že ak by nevesta išla pracovať, dávno by mohli začať šetriť. Ak by reálne šetrili na byt, samozrejme by som im pomohla, už mám niečo našetrené. Ale teraz im nechcem nič dať, lebo viem, že Sandra by všetko minula na nezmysly.
Začala sa nedávno sťažovať na čas, že by už mali myslieť na potomka, lenže dá sa vychovávať dieťa v takých podmienkach? Syn začal Sandre pritakávať.
Mami, vieš, Sandra a ja rozmýšľame, či by si mohla s nami vymeniť byty. Nič právne netreba riešiť, len si vymeníme a hotovo. Nebudeme sa musieť stresovať s hypotékou, tebe menší byt stačí.
Veľmi ma v jeho slovách bolelo, určite na to sám neprišiel. Povedala som mu, že budem od nich ďaleko, že staré stromy sa nepresadzujú.
Máte už len pár rokov do dôchodku, potom vám dáme vnúčatá, povedala Sandra s úsmevom.
Odmietla som ich výhodnú ponuku, lebo sa mi vôbec nepáčila. Nechcem opustiť svoj domov.
Syn sa potom ešte párkrát pokúšal tú tému načínať a jeho slová ma raniovali ešte viac. Nikdy nebol ten typ, čo by chcel zbohatnúť na úkor druhých. Nevesta ho však nabáda na takéto veci.
Poď, ideme domov. Vravel som ti, že tvojej mame je jedno, či máme deti. Ani prstom by pre nás nepohla! povedala Sandra Marekovi pri poslednej návšteve.
Odvtedy sa mi syn prestal ozývať, neberie mi telefón a ani mi nezavolá naspäť. Nerozumiem, prečo sa tak správa, Marek nie je hlúpy, ale keď je v okolí Sandra, akoby stratil zdravý rozum.
