Môj syn natrafil na dievča, ktoré nie je príliš čestné a ovláda ho podľa svojich predstáv. V poslednom čase ho začala poštvávať proti mne. Vraví mu, že sa vôbec nestarám o ich šťastie, že myslím len na seba. Usudzuje tak preto, lebo som odmietol vymeniť byt.
Môj manžel nás opustil pred niekoľkými rokmi, a syn je moje jediné dieťa. Vychovával som ho s láskou a starostlivosťou, poskytol som mu dobré vzdelanie. Pred sobášom býval u nás. Pracoval už popri štúdiu na univerzite, a keď dostal diplom, okamžite si našiel dobrú prácu.
Syn je mojou pýchou. Je to skvelý chlapec, v životnom smerovaní si vedie veľmi dobre. S manželkou sme nikdy neboli schopní kúpiť mu samostatný byt, lebo vždy sme žili skromne. Byt sme kúpili až vo štyridsiatke, dovtedy sme bývali v prenájme, takže sme nikdy nemali dosť peňazí na ďalší byt pre syna. Ale predsa si môže nájsť vlastný tak ako sme si našli my.
Keď mi Mark oznámil, že začal randiť s dievčinou, bol som veľmi šťastný. Urobil som všetko preto, aby som mal dobry vzťah so svojou nevestou nikdy som ju nekarhal ani nekritizoval. Nebolo mi dôležité, kto bude nevesta, hlavné bolo, aby bol syn šťastný. Zo začiatku sa mi Slávka veľmi páčila, bola slušná a skromná. Ale pravú povahu ukázala až po svadbe.
Po svadbe Mark a Slávka odišli na svadobnú cestu, a keď sa vrátili, nevesta dala výpoveď z práce. Vraj jej vedúci neustále do nej rýpali a chce si nájsť lepšie miesto. Lenže pri tom aj zostala už dva roky sedí doma, žije na úkor môjho syna a nemá v pláne zamestnať sa.
Syn a nevesta bývajú v jej garsónke na kraji Bratislavy. Keďže Slávka je domácou pani, Mark nemá na nový byt, hlavne že ona míňa všetky peniaze na kozmetické salóny a oblečenie.
Nedokážem si predstaviť, že si za dva roky nevie nájsť prácu. Myslím, že klame, keď tvrdí, že chodí na pohovory. Skôr jej vyhovuje pohodlie žiť z manželovho zárobku.
Raz som sa jej spýtal, či plánujú dieťa. Aké dieťa, keď žijeme v takom malom priestore? povedala mi Slávka. Mohli by ste si začať šetriť na hypotéku, navrhol som. Niet z čoho, ledva vyjdeme na koniec mesiaca, odvetila nevesta.
Držal som jazyk za zubami, že keby si hľadala prácu, už dávno mohli niečo našetriť. Ak by sa snažili šetriť na byt, určite by som im pomohol, peniaze som si už odložil. Ale teraz im nechcem dať ani cent, lebo viem, že nevesta všetko minie na hlúposti.
V poslednom čase sa Slávka začala sťažovať na to, že čas beží a treba už myslieť na potomka, ale dá sa vôbec vychovávať dieťa v takých podmienkach? Mark jej začína prikyvovať.
Oci, vieš, so Slávkou rozmýšľame, prečo nechceš vymeniť byt s nami? Nebudeme nič právne riešiť, len si presťahujeme veci. My by sme boli v tvojom, ty v našom, a nemusíme sa trápiť hypotékou, aj pre teba bude garsónka na okraji mesta dosť veľká.
To ma veľmi ranilo. Mark by sám na to nikdy neprišiel. Odpovedal som mu, že budem ďaleko od práce a že staré stromy sa nepresádzajú.
Otec, už vám zostáva pár rokov do dôchodku, potom budete mať vnúčatá, povedala mi nevesta s úsmevom.
Takú výhodnú ponuku som odmietol, lebo sa mi vôbec nepozdáva. Nechcem sa sťahovať zo svojho domova.
Odvtedy syn téma ešte párkrát otvoril a jeho poznámky ma zranili ešte viac. Môj syn nikdy nechcel zbohatnúť na druhých, ale jeho žena ho k tomu teraz nabáda.
Poď, ideme domov. Hovorila som ti, že tvojmu otcovi je jedno, či budeme mať deti. Ani prstom by pre nás nepohol! povedala Slávka Markovi pri poslednej návšteve.
Po tom vôbec so mnou nenadväzuje kontakt, nedvíha mi telefón, neozýva sa späť. Nerozumiem, prečo sa tak správa, nie je hlúpy, ale keď je pri svojej žene, myslím, že mu rozum zastane.
