Môj syn sa oženil, keď už mal tridsaťtri rokov. Dnes to nikoho nevzrušuje, ale kedysi by na dedine šuškal každý a teta Božka by hneď počítala, koľko ešte mladých ostalo na ocot. Vzal si dievča, keď mu oznámila, že bude otcom. Jasné, že sme boli nadšení prvá vnučka v rodine! No celá rodina v siedmom nebi. A to sa nevidí často.
Nevesta teda vlastne naša nová švagriná je celkom fajn. Dom vyzametaný, podlaha až vrzga, kúri aj keď ešte nie je zima, upravená, mladá, ešte aj štrikuje! To ma prekvapilo, lebo ihlu som doma poznala len ako niečo na prišívanie gombíkov. Už len za to má u mňa palec hore. Celkovo je to milé žieňa, povaha v norme, syn vyzerá spokojný, takže teoreticky by som mohla pokojne spať.
Keď vnučka mala tri roky, prišla ďalšia novinka že vraj opäť čakajú bábo. Narodil sa nám druhý vnúčik. Odrazu prišli na to, že starý domček po mojej starkej im bude tesný, a začali veľkú rekonštrukciu. Čo už tešili sme sa, aspoň sa zrútenia domu nedožijeme. No a hádajte ešte tri roky a opäť oznámili, že čakajú tretie. No a po ďalších dvoch rokoch švagriná prišla, že už aj štvrté je na ceste!
Žijem prakticky z výplaty do výplaty nie zo svojej, z tej synovej. On vždy niečo vybaví, opraví, zmontuje, dom prerába už pár rokov sám. Vie si poradiť, je šikovný. Ale predsa, je len šofér a nie bankár! Načo im je štvrté dieťa, keď polku času domov ani nepríde, stále zháňa nejaké príležitostné práce? Sledujem ho a chcem mu pomôcť, len už sem-tam neviem, kde mi hlava stojí.
Pred Silvestrom mi švagriná s úsmevom od ucha k uchu dala papier: Toto sú veci, čo deti potrebujú. Myslíte, že tam boli čokolády, medovníky, hračky, lego či bábiky? Ha, kdeže. Masážne oleje, ponožky, pančušky, tepláky, galantéria aká nechodí ani v reklamách. Človek by povedal, že idú otvoriť vlastnú textilnú fabriku!
Spýtala som sa syna, kde plánujú porodiť to štvrté dieťa on len mávol rukou, že veď nejako bude. Vychovala som ho ako poriadneho chlapa, ktorý sa nezľakne práce a vezme čo treba. Nuž, len jeho žena má skoro tridsaťpäť. Nikdy nerobila, v životopise má tak jeden vzor na štrikovanie. Ak v štyridsiatke porodí piate, ani ma to neprekvapí. Lenže ja tu naveky nebudem a ani veru nechcem byť večne v zálohe. Mama švagrinej už nie je medzi nami, jediného pomocníka majú mňa len nech už im tá rekonštrukcia konečne dopadne, lebo v tom dome sa zrazu hemží ako v úli.
Opýtala som sa raz švagrinej: A keď už nebudú dávky, čo potom? Kde si v štyridsiatke bez praxe nájdeš robotu? Vraj nebojte sa, nejako bude. To je plané utešenie A keby, chráň Boh, syna postretlo nešťastie? Ako postavím na nohy štyri deti?
Mám ešte druhého syna, ten mi neustále vyčíta, že s jeho malým trávim minimum času. Nuž, keď mi všetok čas požiera rodina toho prvorodeného, už mi nezostávajú sily ani chuť na nič iné. Ach, kto by to bol povedal, že dôchodok bude takéto dobrodružstvo za pár eur mesačne!
