Moja stará mama nemala mobil, no vždy ma vedela počúvať ako nikto iný…
Moja babka nevedela, čo je WhatsApp, ani selfie kamera, ani by si vedela uskóčniť videohovor.
Ale keď som k nej hovoril, pozerala sa mi do očí… a cítil som, že pre ňu môj svet znamená všetko.
Nepoznala filtre, no jej tvár žiarila viac ako akýkoľvek displej.
Nemala emoji, no stiskom ruky mi povedala „všetko bude dobré“.
Nikdy nemala slúchadlá, lebo jej uši boli vždy otvorené pre moje rozprávanie.
Nikdy mi nenapísala „mám ťa rád“. Povedala mi to každé ráno s teplou kávou a tichom, ktoré sme delili.
Dnes mi chýba viac než akýkoľvek iný zvuk.
Pretože moderný život nám dal tisíce spôsobov, ako komunikovať,
no niekedy zabúdame, ako sa naozaj počúvať.
Tento príbeh nie je viral. Je pravdivý.
