Ja a moja manželka tvoríme slušnú rodinu. Je to naše prvé manželstvo a spolu žijeme už 25 rokov. Nikdy sme sa pred našou dcérou nehádali, vždy sme si prejavovali lásku a starostlivosť. Vo všeobecnosti máme šťastné manželstvo. Dúfal som, že keďže máme dobrý vzťah, naša dcéra si z nás vezme príklad a vybuduje si časom vlastnú harmonickú rodinu. Veď sa hovorí, že deti nasledujú vzor svojich rodičov.
A tu nastáva problém. Moja dcéra ešte nie je vydatá, ale má priateľa. Pred dvoma rokmi zomrela moja mama a dcére zostal po nej byt v Bratislave. S manželkou sme sa rozhodli, že jej byt darujeme. Dnes nám oznámila, že už v ňom býva so svojím priateľom.
Nezáleží nám na tom, že má svoj vlastný život. Ale tento priateľ je naozaj katastrofa. Nepomáha vôbec v domácnosti, nerobí žiadnu mužskú robotu. Keď sa pokazí kohútik alebo treba vymeniť žiarovku, dcéra okamžite volá mne. Pýtal som sa jej už viackrát, prečo priateľ nič nevykoná na to nikdy nič nepovedala. Stále nám len sľubuje, že už čoskoro začne niečo robiť.
A najnovšie sme sa dozvedeli, že je nezamestnaný. To znamená, že do domácnosti neprináša ani jedno euro a moja dcéra živia ich oboch zo svojich dvoch zamestnaní. Nemyslím si, že by tomu chlapovi na nej vážne záležalo.
Povedal som jej, že to nie je správna voľba. Nezaujíma ju to, verí, že sa zmení a že spoločne budú šťastní. Miluje ho. A ja svoju dcéru veľmi ľúbim a trhá mi to srdce.
