Môj manžel vyrastal v šťastnej a láskavej rodine. Ale keď mal jeho otec 57 rokov, jeho manželka bohužiaľ zomrela. Samozrejme, pre môjho svokra to bolo veľmi ťažké a smutné obdobie. Tak sme sa rozhodli, že predáme jeho byt, rozdelíme peniaze v eurách a vezmeme ho k nám, kým sa nejako vyrovná so svojím smútkom. Dalo sa to zvládnuť.
Myslela som si, že s nami bude bývať tak asi pol roka, potom si kúpi vlastný byt, ale nestalo sa tak. Veľmi sa mu páčilo žiť s nami. Na poplatky a nákupy nedával žiadne peniaze, ja som mu varila, prala, upratovala izbu, on iba chodil do práce. Mal život ako na dovolenke.
Žil s nami takto dlhých jedenásť rokov. Potom nám začal neustále dávať rady ako čo robiť, vytváral si vlastné pravidlá, už sme toho mali dosť. Rozhodli sme sa, že mu kúpime dom na okraji mesta. Je zdravý, stále aktívny, dokáže žiť sám.
Kúpili sme mu dom a zariadili všetko potrebné, aby tam mohol spokojne bývať. Svokor si začal vymýšľať rôzne príbehy o bolestiach srdca a iné výhovorky. V podstate si vymýšľa, aby mohol byť stále s nami. Ale ja to už nechcem. Chcem si konečne oddýchnuť a byť iba so svojou najbližšou rodinou. Som unavená. Čo mám robiť?
