Môj manžel mi vyčíta, že nevarím také vybrané jedlá, ako to robí žena jeho kamaráta. Nechce vidieť rozdiel medzi ich rodinou a našou.
Môj muž, Ján, ma stále peskuje, že nepripravujem také luxusné večere, ako to robí jeho kamarátova žena, Tereza. Tereza je úžasná žena a skutočný kuchársky génius. Nehádam sa, varí úžasne, ale zaberie jej to kopu času. Pre ňu je kuchyňa vášňou, miesto, kde tvorí od rána do večera. A ja? Rozdeľujem sa medzi prácu, dieťa a dom a jeho slová ma režú ako nožom.
Tereza je teraz na materskej a jej život je sen každej mamy. Jej rodičia, aj keď sú rozvedení, milujú vnuka a radi ho zoberú hneď ráno. Starí rodičia sa predbiehajú, kto ho vezme na prechádzku, nakŕmi a večer privezie domov. Tereza sa zobudí, odovzdá dieťa šťastným príbuzným, vráti sa do postele a potom si pokojne uprace. Má celý deň na to, aby tvorila kuchárske majstrovské diela. Nikto ju neruší, nikto neotravuje – úplná sloboda. Experimentuje, skúša nové recepty a každý večer majú na stole niečo výnimočné. Jej rodina jej to umožňuje, a ja som z toho úprimne rada.
Ale Ján to nechápe. Pozerá sa na Terezu a vidí ideál, ku ktorému by som sa podľa neho mala približovať. „Ona je na materskej, má dieťa, a predsa všetko stihne!“ hádže mi do tváre. „A ty varíš naháňačku, stále to isté.“ Jeho slová ma bolia ako facky. Kde mám zohnať päť až šesť hodín denne na varenie? Pracujem a večer vyzdvihnem našu dcéru Zuzku zo škôlky. Domov prídeme okolo siedmej. Snažím sa uvariť niečo rýchlo: vyprážaný zemiak, pečené kuracie, cestoviny so šalátom. Je to jedlo, ktoré nás zachraňuje pred hladom, ale pre Jána je to dôľvod na posmievky.
Ak by som začala variť náročné jedlá ako Tereza, večera by bola hotová o polnoci a rodina by išla spať hladná. Ale manžel to nevidí. Stále len opakuje: „Tereza vždy vymyslniečo nové pre Martina, a teba to,
