Naša zvláštna a podivná cesta sa začala pred viac ako pätnástimi rokmi, niekde medzi hmlistými kopcami okolo mesta Trenčín, keď som sa spolu s mojím manželom, Miroslavom Hrivnákovým, rozhodla vstúpiť do manželstva. Spočiatku sme bývali v starom, rozprávkovo pokrivenom dome so svokrou, ktorá každý večer varila kapustnicu, zatiaľ čo my dvaja sme pracovali, s rukami plnými po lakte, vo fabrike na výrobu textilu, kde sa látky zdali žiť vlastným životom a šepkali príbehy. Neskôr sme sa presunuli do vysokoškolského internátu, ktorého chodby sa krútili a menili s každým snom, a zdalo sa, že život je konečne v poriadku.
Keďže som cítila, že Miroslav v ňom drieme potenciál, povzbudzovala som ho, aby sa venoval štúdiu na univerzite zatiaľ čo ja, stelesnená obetavosť, som za neho písala seminárky, eseje a záverečné práce, ráno i večer, v tichu kuchyne voniacej bryndzou. On stúpal, zatiaľ čo moja vlastná kariéra, napriek diplomu, zostala stáť ako zabudnutý kameň na chodníku. Napriek tomu mi rodinná pohoda prinášala zvláštny pokoj deti a smiech boli mojím liekom na sklamanie.
Roky sa preplietali ako stužky v vlasoch mojej dcérky Zuzany. Po tom, čo náš syn Samuel vyrástol a začal žiť vlastné sny, som opäť pocítila zázrak materstva, keď som pod srdcom nosila Zuzanu, dcéru s očami ako dva kúsky neba. Po čase som nastúpila späť do práce, no deti akoby sa ich telíčka ešte nenaučili brániť voči chorobám potrebovali neustálu moju prítomnosť, moje ruky i srdce. Napriek tomu som vďačne prijímala každý nový deň a radovala sa z rodiny, v ktorej sa láska menila na jemné svetlo v našich životoch.
Miroslavova pracovná horlivosť rástla a jedného dňa sme si, ako v pokrivenom sne, kúpili priestranný byt za 40 000 eur, v ktorom získali Samuel a Zuzana vlastné izby so záhadnými rohmi plnými tieňov. Avšak čoraz častejšia neprítomnosť manžela doma mi začala v snoch klásť otázky, ktoré nemali odpovede.
Raz v zamotanom, surrealistickom popoludní, mi bývalá kolegyňa Petra, známa svojimi dvojsmyselnými vtípkami, prezradila tajomstvo: Miroslav mal pomer. Svet sa zamotal, steny sa krútili, keď som konfrontovala jeho milenku Editu Veselú priamo v kancelárii, kde sa perá zdali lietať vzduchom a hodiny tikali opačne. Prosila som ju, aby nás nechala na pokoji, ale ona sa mi vysmiala pred všetkými, ako zlý sen, neskrývajúc ľahostajnosť.
Keď Miroslav vstúpil do toho divadla, vyznal mi svoju neveru, oznamujúc rozhodnutie žiadať o rozvod lebo sa vraj unavil z dvojakého života. Najal si najznámejších trenčianskych právnikov, ktorí sa točili ako marionety, a nechal mňa i deti s holými stenami, nezaujímajúc sa o naše prežitie, ani tiché prosby detí. Odišiel, pohltený novou láskou, a ja som kráčala bludiskami smútku.
Vďaka neochvejnej podpore mojich rodičov Alžbety a Jozefa, ktorí nám darovali pár eur a náruč, som kúpila maličký byt v Piešťanoch a našla prácu, kde som sypala porozumenie do kávy, aby sme prežili. Život začal znovu dýchať.
O rok neskôr, v čudnej sekvencii dní, sa Miroslav objavil na mojom prahu: bez práce, opustený svojou druhou manželkou po bizarnom automobilovom nehode, v ktorej stratil smer. Ospravedlnenie nikdy neprišlo, len pýcha. Žiadal o pomoc, ale ja som rozmýšľala nad tým, ako nás v surrealistickom tanci minulosti opustil, keď nám zobral všetko. Odmietla som. Prišiel čas myslieť na seba a deti tak, ako to on urobil predtým.
Snívam, že moje deti povezú po týchto zvláštnych cestách ďalej že im vrastú krídla tam, kde v snoch doznieva ozvena minulosti.
