Môj manžel myslí iba na seba. Zje všetko, ani synovi nenechá.
Marek, kam zmizli banány? spýtala som sa manžela.
Zjedol som ich, mal som na ne chuť.
Nemohol si aspoň jeden nechať malému na olovrant?
To zas robíš z komára somára. Veď v obchode stále predávajú banány.
Tak choď a kúp niekoľko.
Teraz mám futbalový zápas. Ako mám ísť?
Takto je to u nás stále: tvaroh, koláče, jablká. Musím dokonca schovávať jedlo, lebo pri takom otcovi môže byť môj syn hladný.
Sme manželia už päť rokov. Náš syn o chvíľu oslávi druhé narodeniny. Splácame hypotéku, takže peniaze máme porátané. Môj muž si myslí, že keď poskytol bývanie, je živiteľ rodiny. V skutočnosti predal svoju garsónku, aby dal základ na byt, ale moji rodičia nám tiež výrazne pomohli. Moja mama hovorí, že Marek je typický sebec. A do istej miery s ňou súhlasím.
Raz sme sa chystali na narodeninovú oslavu. Ja som pripravovala jedlo pre hostí, on mi stále behal pod nohami a vyjedal z tanierov. Najhoršie bolo, keď sa pustil aj do torty. Nechala som ju na balkóne, lebo v chladničke už nebolo miesto. Keď som ju pozerala nakrájať, ostal tam len kúsok odkrojenej a vyzdobenej čokolády. Ani nehovorím, aká som bola zahanbená.
A toto sa opakuje stále. Áno, zarába, ale všetko sa dá zariadiť rozumne, keď človek myslí aj na iných. On má jedinú výhovorku: Kúpime ďalšie, nestresuj! Dobre, ak mu na mne nezáleží, ale ako môže nemyslieť na vlastné dieťa? Hlavne keď nemáme peňazí nazvyš a ja s niečím počítam. Za týždeň sme schopní zjesť zásoby na celý mesiac.
Prečo naňho stále nadávaš? Veď je to chlap, nech je. On zarába. Radšej mu navar viac, zastáva sa ho svokra.
Zaujímavé je, že nech by som navarila akokoľvek veľa, aj tak mu to nebude stačiť. Zje všetko. O kúpe ďalšieho jedla nemôže byť reč treba splácať hypotéku, kupovať oblečenie a všetky veci do domácnosti.
Nakoniec som mu povedala, že ak to spraví ešte raz rozvedieme sa. Rozdelíme si byt a každý si budeme žiť po svojom. Nahneval sa, sťažoval sa mame. Svokra so mnou už ani neprehovorí. Ja si však myslím, že mám pravdu. Čo by ste robili vy?
V rodine je dôležité rozmýšľať na blízkych a vedieť sa podeliť. Jedlo možno doplniť, ale dôveru a pokoj v dome peniazmi nekúpiš. Každý z nás by sa mal naučiť trochu sebaobetovania len vtedy môže byť doma skutočné šťastie.
