Táto situácia je celkom bežná. Vydala som sa, keď som mala dvadsaťpäť rokov. O rok neskôr sa mi narodila dcéra. Všetko medzi nami bolo v poriadku. Až po nejakom čase začal môj manžel hovoriť, že som lenivá. Vraj som bola na materskej dovolenke a nič som nerobila, potom som mala nízky plat, hoci bol len o niečo menší ako jeho.
Všetci hovoria, že po svadbe sa prejaví len vplyv svokry na syna. Mala som tušiť od začiatku, že niečo nie je v poriadku. Ale bola som slepá, nechcela som to vidieť.
Manžel sa neustále odvolával na svoju mamu, bola preňho vzorom. Pracovala na záhrade, spravovala účty domácnosti, mala dve deti vedela si so všetkým poradiť. Ale čo ja? Musela som pracovať na smeny a zároveň na plný úväzok.
Snažila som sa byť ako moja svokra. Pomáhala som jej v domácnosti, v skleníku, upratovala som. Keď moja dcéra začala chodiť do školy, učila som sa s ňou doma. Ale starostí len pribúdalo. V práci bolo toho veľa a plat nízky. Robila som nadčasy. Musela som to nejako vydržať. Stále som bola závislá od manžela. On si ma doberal a ja som to prehliadala. Nechcela som byť rozvedená, nechcela som dcéru pripraviť o otca.
Ale každý vie, že čím viac človeku dovolíte, tým viac vám lezie po hlave. Vysvetlila som manželovi, že som vyčerpaná z práce a na ďalšiu brigádu jednoducho nemám síl. Povedal mi, že ak to tak je, zo svojho platu mi dá len toľko, koľko zarábam ja, a zvyšok si odloží bokom. Vraj je to fér. Náš vzťah už ledva držal pokope a potom to prišlo… Prasklo to.
Uvedomila som si, že to ďalej nemôže ísť. Mala som dosť jeho výčitiek, jeho morálok, stálych rečí o svojej mame. Poslednou kvapkou bolo, keď mi povedal, že ak si nenájdem normálnu prácu, odíde bývať k mame. Chytila som sa tej myšlienky. No trvalo mi tri dlhé roky, kým som ho naozaj poslala späť k jeho mame. Našla som si inú prácu. Cez kamarátku dobre platenú. O tom, čo všetko som vtedy znášala, nechcem ani hovoriť. Rozviedli sme sa! Začali sme deliť majetok. Menili sme si byty, dohadovali sa.
A teraz žijem pokojne. S dcérou žijeme v pokoji a som šťastná bez muža.
Mám vlastný byt, svoju obľúbenú prácu. Možno to nie je úplný vrchol môjho sna, ale mám všetko, čo potrebujem. Len moja rodina sa ma stále snaží dať dokopy s niekým ďalším. Niektorí si myslia, že som nešťastne rozvedená. Myslia si, že len nový muž mi prinesie šťastie. Ale mne to načo? Už som muža mala Asi by som si mala dať na čelo ceduľku: Mladá, pekná, nezáujem o randenie. Som šťastná so svojou dcérou. Nechcem pokaziť svoj kľud novým manželstvom. Môj bývalý je spokojný tiež, býva s mamou.
