Jedného dňa sme boli s kamarátom na dovolenke pri jazere Šírava. Sedeli sme v letnej kaviarni na pláži, popíjali čerstvú kofolu a pozorovali ruch okolo stánku s zmrzlinou, kde sa tlačil dav. Môj kamarát Jozef bol ako vždy zvedavý, a tak sme sa tam šli pozrieť. Na zemi ležala nehybná dievčina. Pri nej plakala jedna žena, snažila sa ju prebrať. Jozef sa ani na sekundu neváhal zobral fľašu vody, vylial ju na dievčinu, skontroloval pulz a ihneď začal s masážou srdca. Mne kápol prstom, že mám volať sanitku.
O pár minút prišla záchranka a odviezli ju. Pred odchodom ešte poďakovali Jozefovi zachránil jej život. Bol som trochu šokovaný. Nie tým, že Jozef bol hrdina, ale tým, že väčšina ľudí len stála, pozerala a niektorí si to aj fotili na mobil. Možno by som sám nevedel reagovať tak promptne ako Jozef; dôležité však je, že dievča prežilo.
Na druhý deň sme sedeli opäť v tej istej kaviarni na raňajkách. Zrazu pred vchodom zastali tri nablýskané zahraničné autá. Jozef si povzdychol: Také auto by som bral, šetrím už tretí rok, ale stále mi nestačí. Z áut vystúpilo šesť mužov typickí Slováci z východu, statní a vážni. Smerovali priamo k našemu stolu.
Jeden sa opýtal: Kto z vás zachránil včera to dievča? Ukázal som na Jozefa. Vyzerali, že prišli v dobrom, hoci boli poriadne ohromní.
Muži mu poďakovali a do ruky mu vtlačili kľúče od jedného z áut. Ukázalo sa, že sú to bratia zachránenej neváhali sa odvďačiť, keďže to bola ich jediná sestra. Jozef bol úplne mimo, tri roky šetril na auto a ani si nevie predstaviť, že mu teraz jedno samo pristálo v garáži. No, ak niekto zasiahne správne, karma vie byť poriadne štedrá a tentokrát rozhodne v slovenských eurách.
