Dievčina sa starala o babku susedky, všetci si mysleli, že len kvôli dedičstvu, ale boli úplne vedľa.
Katka nemala otca ten zdrhol od jej mamy, keď bola ešte batoľa. Našťastie mala mamu a dedka, ktorí ju poctivo vychovávali. Lenže osud má vlastný zmysel pre humor a keď mala Katka desať, mama jej ochorela na rakovinu a odišla do večných lovísk.
Babka skapala ešte pred mamou, takže jediné, čo Katke ostalo, bol dedko. Ten pre ňu znamenal celý svet bol jej oporou aj náhradným rodičom v jednom. Katka už bola dospelá, mala robotu a starala sa o dedka. Ten však posledné mesiace už len ležal v posteli ako prikovaný. Katka mala jasno jeho koniec sa blíži.
Katka, potrebujem ťa o niečo poprosiť.
Čo zas, dedko?
Vieš, tvoja babka mala najlepšiu kamarátku boli ako sestry. Keď bola babka ešte medzi nami, táto pani Edita u nás stále vysedávala, pomáhala jej okolo domu. Keď babka zomrela, začal som za ňou chodiť ja. Sľúb mi, dieťa, že keď aj ja tu už nebudem, nenecháš ju samu a trochu jej pomôžeš.
Sľubujem, dedko.
Na druhý deň dedko zomrel. Katka ostala na všetko sama. Začala chodievať k Edite, vždy jej niečo navarila, pomohla s nákupom či spravila poriadok. Čudné bolo, že Edita mala hromadu príbuzných, ale všetci na ňu kašľali. Po troch rokoch Edita tiež odišla na druhý breh a mimoriadne prekvapivo sa vtedy na pohrebe objavila banda vzdialených bratancov a sesterníc.
Ešte v ten deň sa rozutekali po byte, všetci hľadali No jasné, peniaze alebo aspoň šeky. Katka si z bytu odniesla len jednu postaršiu fotku a odišla domov. Na druhý deň jej na dvere zabúchala Edity sestra.
No Katka, musíme si pohovoriť…
Prečo ste prišli?
Vieš, Edita ti napísala závet. Ale pozri sa na to reálne, ty pre ňu nie si nikto, kým my sme jej rodina, chápeš? Áno, moc som sa o ňu nestarala, mala som svoje starosti, ale všetko ti vynahradím. Vždy sa dá dohodnúť, nie?
Jasné, dohodnime sa. Zaplať.
A Katka všetko odovzdala rodine? Kdeže každé euro, áno, všetko to slovenské potené euráčky, darovala detskému domovu. Na zdravie, deduško by bol na ňu pyšný!
