Minulosť, láska a nové puto
Zdena a jej manžel Ján sedeli pri stole vo svojom útulnom dome v dedine Podhradie. Zrazu niekto zaklopal na dvere. Na prahu stála Zdenina bývalá spolužiacka – Viera. Hostia sa na seba prekvapene pozreli. Viera k nim chodila len zriedka, a preto jej návšteva všetkých zarazila.
„Vstup, Viera,“ povedala Zdena, snažiac sa skryť zmätok. „Pravdupovediac, prekvapila si nás.“
„Neobchádzajme veci,“ začala Viera hneď, čo prekročila prah. „Myslím, že aj vy, rovnako ako ja, chcete, aby vaše deti boli šťastné a mali sa dobre…“
„To hovoríš nejako zložito,“ zamračil sa Ján. „Posad’ si, Zdena uvarila výbornú kapustnicu, ponúkaj sa.“
„Môj syn sa rozhodol oženiť,“ vyhrkla Viera, hľadiac na nich s odhodlanosťou.
„No tak! A čo my s tým?“ podivil sa Ján a odložil lyžicu.
Zdena a Ján nechápali, kam Viera mieri, a napätie v izbe rástlo.
Zdena s dcérou Martou kráčali po dedinskej ceste. Na okraji stáli dve susedy, ktoré o niečom živákovane rozprávali. Keď uvidel Zdenu, náhle stíchli a otočili sa k nej, zrejme dúfajúc, že im povie správy o svojej ceste k staršiemu synovi.
Po pozdrave sa Zdena s Martou na chvíľu zastavili, opýtali sa na susedine záležitosti a stručne im povedali o vnukovi a jeho matke. Chceli už ísť ďalej, keď okolo nich prešla žena. S úsmevom na perách zvolala:
„Ahoj, spolužiačka! Ako sa máš? Všetko v poriadku? Mohla by si postáť, pozhovárať sa so susedami. Kam sa to ponáhľaš?“
Zdena sa pozrela do jej tmavých očí, orámovaných dlhými riasami, a s ľahkým úsmevom odpovedala:
„Ponáhľam sa domov. Jána som tri dni nevidela, chýba mi.“
Viera sa na ňu posmešne pozrela:
„No, no… Láska prichádza a odchádza. Ak budeš potrebovať sústrasť, obráť sa na mňa.“
Zdena sa len usmiala:
„Tvoj pohľad je plný sústrasti, ale na jeho úprimnosť neverím…“
Potom s Martou pokračovali v ceste.
„Mama, prečo je tá teta taká uštipačná?“ spýtala sa Marta. „Vždy je s niečím nespokojná.“
„Taká už je,“ odpovedala Zdena, hoci poznala skutočnú príčinu Vierinej zatrpknutosti.
„Pri každom stretnutí sa ťa snaží podpichnúť,“ neprestávala Marta. „Ty však vždy vieš, čo povedať. Prečo sa tak správa?“
„Chceš pravdu?“ usmiala sa Zdena. „Viera bola zamilovaná do tvojho otca, ale on si vybral mňa.“
Marta ostala stáť ako prikovaná.
„Vážne?! Miloval vás obe a vybral si teba? Prečo?“
Zdena sa rozosmiala:
„Opýtaj sa otca…“
Večer po večeri sa Marta prikrčila k otcovi, ktorý pozeral televizor. Pritulila sa k nemu a zrazu sa spýtala:
„Ocko, povedz, prečo si si vybral mamu a nie tetu Vieru?“
Ján prekvapene pozrel na dcéru, potom pohľadom prešiel k žene.
„No tak, povedz dcére, veď je zvedavá.“
„Bolo to dávno, ale ten deň si pamätám, ako by to bolo včera,“ začal Ján. „Pred Vianocami usporiadali v škole pre starších žiakov večierok. Tvoja mama bola Anjelik a veľkým Mikulášom bol môj kamarát Tomáš, najvyšší v triede. Tvojej mamine ten kostým tak slušal! Biele šaty, ktoré sa hodili k jej očiam, a vrkoč – dlhý takmer po pás. Vtedy moje srdce zaplesalo. Vedel som, že ju chcem mať po svojom boku celý život.“
„Ale bol som hanblivý,“ podpísal sa. „Čakal som na správnu chvíľu. Po škole sa mi nepodarilo dostať na školu, a tvoja mama odišla študovať do mesta. Chodil som po dedine a dúfal, že ju uvidím, keď bude prichádzať na víkendy. Raz som ju videl, ako vychádza z obchodu. Nabral som odvahu, pristúpil som k nej a povedal, že idem na vojnu. Myslel som si, že ma odmietne, no ona zrazu zaplakala.“
„‚Takže ťa dlho neuvidím?‘ povedala. Takmer som vyskočil od radosti. Objal som ju a vys”Po rokoch smiechu aj sĺz sa aj Viera a Zdena konečne zmierili, keď vnúčatá začali bežať po dvore, spájajúc dve rodiny napokon.”
