Milujeme ťa, synku, ale už nás nechoď navštevovať.
Milujeme ťa, synku, ale prosím, nepríchoď už.
Stará manželská dvojica žila celý život v malom domčeku, ktorý zestarnul rovnako ako oni. Odísť však nechceli.
Večer sa často spomínali na svoj život, na všetky tie šťastné chvíle, ktorých bolo veľa. Deti už dávno vyrastli a založili si vlastné rodiny. Dcéra bývala v susednej dedine, preto rodičov navštevovala často, a vnúčatá zabezpečovali, aby nikdy nebola nuda. Syn však odišiel ďaleko, päť rokov neprišiel, zamestnaný prácou a inými povinnosťami, a s manželkou trávil dovolenky v cudzine. Nedávno však Ján zavolal a oznámil, že príde.
Táto správa rodičov veľmi potešila. Hneď sa pustili do príprav: otec vyrazil na bicykli nakúpiť potraviny a matka premýšľala, čo dobré by uvarila, aby synovi spravila radosť. Počítali dni, kým príde. Ján sa nedávno oženil druhýkrát, prvá žena rada cestovala, tak sa rozviedli. Deti nemali, a teraz si buduje nový život.
Ján prišiel s autom večer, večeral a hneď sa uložil spať. Rodičia sa potichu posadili vedľa neho, len aby sa na svojho syna pozreli, lebo rozprávať sa moc nedalo, dlhá cesta ho unavila.
Otec povedal radostne:
Náš syn sa poriadne vyspí a zajtra nám pomôže s drecom, vyčistíme chliev, prinesieme jedličku a vyzdobíme dom ako kedysi, lebo už roky sme nemali vianočný stromček.
Matka dodala:
A v komore treba opraviť podlahu, inak čoskoro prepadneme.
Otec išiel spať, no matka sa od svojho chlapca nemohla odtrhnúť, prikrývala ho a upravovala vankúš.
Ráno vstal otec skoro a začal vykurovať pec, aby bolo teplo, keď sa syn zobudí. Matka tiež vstala a dala sa do pečenia koláčov. Ján vstal až popoludní a povedal, že dlho tak hlboko nespal. Po raňajkách zapol televízor a pohodlne sa usadil, aby si pozrel film.
Matka sa opýtala:
Synku, mohol by si otcovi pomôcť s drecom?
Mami, som tu len na pár dní, nestihnem to. Nech otec zatopí v saune.
Staráci v tichosti nosili vodu zo studne pre kúpeľ, bez jediného slova.
Po obede požiadal otec:
Chliev treba vyčistiť. Si mladý a silný, urob to, prosím!
Čo si myslíš, otec? Veď v meste ma unaví práca. Prišiel som k rodičom oddýchnuť si, a ty ma hneď nútiš do roboty.
Po kúpeli Ján jedol, otvoril si donesený alkohol a začal sa sťažovať na život. Celý deň sa vyčerpávali matka s otcom, kým Ján neustále rozprával: raz o svojom veľkom byte s drahým nábytkom, raz o svojom psovi s rodokmeňom, len ženy boli všetky nemotorné a práca ho už nebavila.
Rodičia to už nevydržali a išli spať. Ján sa cítil urazený a povedal, že ide k sestre, lebo s nimi je nuda. Matka sa rozplakala a prosila ho, aby nesadal za volant, vzala mu kľúče od auta. Ján takmer vyhrozoval, že dvere vyrazí, išiel do izby, zapol televízor a nahlas ho otočil naplno.
Staráci ležali a chceli spať, ale bolo nemožné zaspať. Otec prišiel k synovi, videl, že už chrápe. Vypol televízor a pokojne sa uložil.
Ďalšie ráno sa Ján prechádzal v lese. Prechladol, vrátil sa domov a tešil sa na teplo a horúci čaj, kým sedel na pohovke. Na včerajšok si nespomínal. Matka však celý deň trpela bolesťou hlavy.
Rodičia synovi napchali tašku s domácimi dobrotami, a Ján neodmietol.
Toľko ste toho naložili! Manželka bude rada, také dobré kompóty ešte neochutnala. Samozrejme, máme všetko, ale nechcem vás uraziť, tak si to vezmem. Len som zabudol privezť vám darčeky na Nový rok, ale to nevadí, nabudúce prinesiem.
Matka si utrela slzu a povedala:
Už k nám nechoď, synku! Milujeme ťa, staráme sa, ale na pohovke si môžeš poležať aj doma, tam máš televízor drahší a lepší ako my.
Ján pochopil, že rodičov zranil, ale nevedel, čo povedať. Kývol, nastúpil do auta a odišiel späť do mesta, kde na neho čakal obvyklý chaos.
