Dnes som si spomenul na príbeh, ktorý ma vždy rozruší. Je o synovi, čo zradil vlastnú matku.
Na maturitnom plese sa s ním všetky dievčatá chceli fotiť. Vybral si však Klaudiu… Ani pekná nebola, ani šikovná, ani múdra. Ale jej otec bol miestny funkcionár. A šaty mala Klaudia na plese najdrahšie… Na vysokú školu sa tiež dostala. A tak, ako ho ten večer vzala za ruku, nepustila ho celé roky, až k svadbe doviedla.
ŽIVOT AKÝ JE. Synček
Kedysi sa ním všetci obdivovali ako obrazom. Bol nielen pekný, ale aj šikovne sa vedel prikrútiť. Keby mu niekto dal cukrík, hneď sa k nemu pritulil. Dokonca aj cudzí mu dávali sladkosti. Mária sa bála, aby mu to neuškodilo. V škole sa dievčatá preháňali, kto s ním bude kamarát. Mikuláš bol vzorňák športovec, premiant. Len veľmi chudobný. Miestne módne dámy si však nevšímali, že ich idol nosí jedny nohavice, kým mu nezačali visieť až na kolená. Inému by sa smiali, jemu nie! Na maturitnom plese všetky chcely fotku s ním. Vybral si Klaudiu…
Mária pred svadbou predala prasa, dala synovi peniaze a bolo. Mikuláš vzal tých pár tisíc a išiel…
Do dediny prišla Mária s malým chlapčikom. Ľudia si vymýšľali, že jej dom kúpil otec dieťaťa, aby naňho nemala nároky, keďže bol ženatý. Nikto z dediny nikdy nevidel jej príbuzných. Žila skromne. Pracovala v miestnom obchode, mala malé hospodárstvo. Niekedy sa uchádzači hlásili, ale kam! Nikoho neprijala, vravela: “Mám muža!” Smiech! Keď priateľky začali hovoriť, ako je ťažké byť sama, nahnevala sa.
Keď viedla Mikuláša do prvej triedy, stretla Viktora, učiteľa telesnej výchovy. Hneď po škole prišiel učiť. Oči sa im stretli náhodou. Potom sa už hľadali zámerne. Raz sa ani nenazdali a chodili spolu. Viktor učil Mikuláša opravovať bicykel, chodili spolu do lesa v zime, na jar sadili záhradu. Mária sa vždy bála povedať synovi pravdu, lebo vždy, keď objala Viktora alebo sa ho dotkla, chlapec stuhol a mlčal.
“Prečo, synček? Veď je dobrý! Bude tvojím otcom…” šepkala mu, keď jej milý odchádzal.
“Nechcem, aby si ho milovala! Chcem, aby si milovala len mňa!” odsekol chlapec.
Raz sa Mikuláš zobudil a videl matku s Viktorm v posteli.
“Teraz to tak bude, chlapče!” objal ho muž, ktorý ho naozaj celým srdcom prijal.
“Nebude! Nechcem, aby si s nami žil!” vykričal. Raňajkovať s nimi nechcel a utiekol. Až večer ho matka našla a priviedla domov.
“Je v izbe?” spýtal sa cez slzy, ukázal na dvere.
“Je…”
“Nech ide preč. Lebo ja nevojdem!”
“Synček! On ťa ani slovom neurazil! Budeme žiť ako rodina, ako všetci…” presviedčala ho.
“Nechcem ako všetci! Chcem len s tebou! On nie je môj otec!”
“Bude tvojím otcom, uvidíš…”
Viktor vyšiel z domu s kufrom, tak ako prišiel. Objal Máriu, pritiahol ju a pobozkal na čelo.
“Porozmýšľaj, Mikuláš. Nie som vám nepriateľ,” povedal takmer hanblivo. “Premýšľaš?”
“Nie!” chlapec zavrtel hlavou a odvrátil sa.
“Ak ho prijmeš, utečiem!” povedal matke, keď sa za Viktorom zavreli dvere.
Mária si vybrala syna. Viktor odišiel z dediny, zrejme ďaleko, lebo ho už nikto nevidel. A Mária na Silvestra porodila druhého syna Juraja. Bála sa, či ho starší syn prijme, ale Mikuláš, zvedavý na všetko, sa ani nespýtal, odkiaľ malého chlapčika má. Miloval ho, staral sa oň. A Mária ako by stále odčinila vinu voči staršiemu, bála sa mu povedať aj len krivé slovo.
“Mám takého rozumného syna,” chválila sa priateľkám, “že ja sa jeho radšej pýtam.”
Tie sa len usmievali, lebo vedeli, že práve kvôli “rade” syna zostala Mária sama.
Keď jej Mikuláš zo školy začal chodiť s Klaudiou, tešila sa. Bola z bohatšej rodiny, pomôžu mu postaviť sa na nohy dúfala.
Ako vždy, čakala v sobotu syna-študenta domov. Napekla koláče, uvarila huspeninu. Vlak už dávno prišiel, ale Mikuláša nebolo.
“Mami!” pribehol domov z ihriska Juraj, “náš Mikuláš išiel s Klaudiou k nej domov!”
Nevečerali. Čakali. Neprišiel. Ani ráno. Len poponáhľal na vlak. Nepobozkal matku ako zvyčajne.
“Mami! Budeme sa brať!” oznámil jej hotovú vec.
Chcela mu vyčítať, že neprišiel domov, povedať, na čo celú noc myslela, ale nedokázala, lebo syn hovoril:
“Ty mi trochu pomôžeš! Predáš aspoň prasa!”
“Samozrejme, synček! A kedy bude svadba?”
“Ešte neviem. V Bratislave, študentskú! Nechceme v dedine!”
Do ďalšieho víkendu Mária predala prasa a Mikuláš si pre peniaze skutočne zbehol. Zobral ich mlčky, nerátal. A utekal ku Klaudii.
V dedine všetci všetko vedia. Šumelo sa, že svadba bude dedinská. Mikuláš domov nechodil. Bolo to divné žiadne dohováranie, žiadne zásnuby. Nabrala odvahu a išla za budúcimi svokrami sa opýtať, či nepomôže. Svokra ju zastavila pri bráne:
“Aká pomoc z teba! Všetko urobia profesionáli! Naše ľudia! A tebe vôbec nie je dovolené na svadbe niečo robiť, lebo ty nie si ani ženatá, ani vdova! Chlapec vyrastal bez otca! Prečo si myslíš, že radi berieme takých do rodiny?! Jeho dobre, kvôli dcére! Ale ty sem nechod!” a zavrela jej bránu pred nosom.
Mária sa potácala domov ako opitá. Nikto ju tak ešte neurazil. Ako takéhoto syna vychovala, keď sama nič nestojí? A predsa všetko dáva deťom… ľutovala sa a nevidela svet pre sl
