MIESTNY AMOR
Zdenka, budeš vinná za jeho smrť! V čiej? Samozrejme, Tomášovej! Áno, práve teba! No tak! Nie je to žiadna prekvapka! A kto to bola tá krásna, čo včera sedela na lavičke pred domom a nahé kolienka žiarili ako lampy? Ako sa to len tak dá! Tomáš má takú krehkú dušu Na svojej školskej telocvične videl iba ženské kolienka, a to dávno Čo na tom? Všade poľno ženské v mini suknách! Ty si ho porovnala! Áno! Ich kolienka aj tvoje! To je rozdiel! Tomášovi to predsa znamená niečo špeciálne!
Hlas v telefónnej linke sa zmenil na prísny:
Nie špekulujem, práve ho vidím, píše posledný list Áno! Hovorí tak, že bez nej nemôže neviem, čo to myslí! V duši mu praská, hovorí rozumieš mi, však? Píše to tak! V duši mu praská, hovorí, a na mňa nepozerá! Radšej si dám pivo teda zomriem! Áno, slovo zomriem mi jasne blnká! Ako je to, že nevidím? Mám dedkovo poľné ďalekohľad! V ňom môžem vidieť čokoľvek!
Telefón na chvíľu ustal, počúvalo sa len napnuté dýchanie hovoriacej:
Ach, môj osud, poď sem Prišla sme neskoro, Zdenka, tak ako sme len tak, neskoro, nožík si vzala ostro, a už sa začala preháňať krv Čo hovoríš, stihneš? No bež, bež, zachráň svojho princa!
Babička Lúčková, štíhle oči prestrčené šibalským pohľadom, s potešením sledovala, ako do chudobného Tomášovho bytu vtrhla neúnavná Zdenka, nesúc so sebou nezmenenú lásku, hlad po kapustnici a sen o hromade detí.
Tomáš nemal šancu. Ten chudý snílek žil sám: pred pol rokom mu matka vzala svadobný prsteň a odišla k manželovi, zanechajúc mu trojizbový byt. Zároveň mu prísne prikázala, aby sa okamžite oženil a priniesol jej vnúčatá. Aspoň jedno. A to ihneď! Bez odkladu!
Tomáš súhlasil, pretože rodinný pokoj ho tešil. No nájsť dievča sa mu nedarilo. Génius v elektronike, v rozhovore bol tichý, komplexovaný a plachý. Sám si nevedel zháňať ženy. A od agresívnych dievčat utekal rýchlejšie ako stíhačka. Babička Lúčková s ním súhlasila: nechtela žiť s drzou susedkou.
Zdenka bola naopak plodná, hospodárska, úctivá. Nie bola krásna, ale milá, okrúhle tváre s pihami sa podobala na jarný slnovrat. Stačilo ju len pozorovať, porozprávať sa. Mladí muži to však vôbec nevedeli.
Všetky ich gadgety ach, aké odporné slovo! Dali len stručný výpis. Fotku alebo klip A to už aj nie ako Nina na TikToku, čo sa tam roztrhá, na rozdiel od neúnavných drzých, ktorých Tomáš sa bál ako ohňa. A vzhľad! Make-up! Ako čarodejnice na sabatu! Moderné dievčatá boli od Zdenky ako klaun v cirkuse od pokladničky! Rozhodnete sa: akákoľvek milá pokladníčka sa vám zapamätá viac v tvári klauna. S nim sa ani slovo nevyzmenilo, s dievčatkom pri pokladni sa hovorilo osobne! Aspoň pár viet.
A tak Tomáš, občas mrknúť na susedku Zdenku, nedokázal pochopiť, kde leží jeho šťastie. Zomrel by, povedala babička Lúčková, ako stratený. Prečo zomrel? Hladom! A zimou! A nedostatkom ženského dotyku!
V domácnosti Tomáš pripomínal strateného ježka v hmle. Jedol knedlovo a halušky, ak si nezabudol včas vybrať hrnec z ohňa. A najmä sendviče v nich bol špecialista! No kávu varil tiež dobre.
Teraz mladík skúšal nakrájať uhorku na šalát. Porel sa, šiel hľadať obväz a zeleninu, v tom niekto búšal na dvere vstupné. Musel ich otvoriť, aj keď krvácať prst.
Na Tomáša, s očami rozšírenými úzkosťou, sa vrhla Zdenka. Čo mu hovorila, v čom ho presviedčala babička Lúčková to nikdy nezistila. Bínokl zvuk neodovzdáva, škoda! Ale chytrý miestny Amor, teda babička Lúčková, videla, ako neskôr Zdenka v svojom byte kŕmi Tomáša kapustnicou. Podáva mu zemiaky s plackami, vinegret s kyslou kapustou a kompot. Podľa vzhľadu chlapca chutí to.
Tomáš sa rozžiarl úsmevom, z jeho očí odchádzalo samoty, z života neklid a kompleksy.
O mesiac neskôr sa dvojica zosobáčila. Babičku Lúčkovú pozvali na svadbu. Pomohli jej kúsok chutného koláča, a najväčší kus si odnesla so sebou. Na rozlúčku nevesta Zdenka, šibalka, spýtala sa starostlivú:
Tak on chcel zomrieť, však? Ako si povedala: že sa preháňa v prstu? Áno, priamo do prsta!!! No, babička Lúčková, vieš, ako ma hanbilo, keď som hovorila, že ho zachránim pred smrťou, a on mi podal prst! No, babička Lúčková!
