Matka občas priviedla nových mužov Zuzana si pamätala troch. Ale všetci nejak nezapadli, odišli. Matka plakala, objíala ju, hovorila: Nič, aj naša ulica bude mať sviatok. A potom odišla do práce.
Posledný muž vydržal dva týždne, ale keď mu matka prestala kupovať alkohol, začal sa smútiť a potom tiež odišiel, zobral si z jej škatulky náušnice. Matka na neho nepodala žalobu. Povedala, že za všetko môže ona sama.
Potom prišlo na päť rokov kľud. Zuzana sa už tešila, myslela si, že budú s matkou pokojne žiť, ale nebolo to tak. Keď Zuzane bolo pätnásť, matka sa zamilovala. Rozprávala jej, aký je dobrý, úžasný, ako ju miluje.
Zuzana sa dokonca tešila, že matka konečne našla šťastie. Keď priviedla Jozefa domov prvýkrát, páčil sa aj Zuzane. Muž vyzeral na štyridsať, mal čisté, slušné oblečenie. Pri stole vypil len jednu poldecák. Rozprávali sa o rôznych veciach. Jozef dokonca vtipkoval, celkom vtipne. Zuzana išla spať skôr, nechala ich v kuchyni. Myslela si, že ráno Jozefa uvidí pri raňajkách. Ale za hodinu počula, ako zabuchli dvere. Takže odišiel.
Ráno matka opäť nadšená. Hovorila, že pracuje na úrade, je slušný, stará sa o jej povesť. Povedal, že by sa mohli k nemu po svadbe presťahovať, ale ešte rok ostanú tu, kým Zuzana nedokončí školu. A zatiaľ spravia opravy v jeho byte.
Zuzana počúvala a dokonca sa na matku hrdo pozerala. Akoby omladla. Mali tridsaťšesť a v poslednej dobe sa už ani nijak nestarala o svoj vzhľad. Zmierila sa s tým, že bude navždy sama.
Jozef a mama sa zobrali tesne pred školským rokom. Zuzana sa učila, pripravovala na skúšky. Jozef sa pýtal, či nepotrebuje pomoc. Zuzana ďakovala, že zvláda, a tak odišiel do svojej izby. Vlastne bol veľmi taktný. Vždy zaklopal, ak k nej chcel niečo.
Dalo by sa povedať, že sa spriatelili. Zuzana sa pred ním už tak necítila trápne, pri večeri sa s ním delila o svoje obavy zo školy. Jozef sa vždy úprimne zaujímal o podrobnosti.
A matka prekvitala. Jozef ju hýčkal. Čoskoro mala nové náušnice a potom aj reťaz.
Rok prešiel ako voda. Dokončili opravy a chystali sa odísť. Jozef sa Zuzany opýtal, či nechce ísť s nimi. Bolo tam miesta dosť. Ale Zuzana skončila školu, cítila sa ako dospelá a chcela samostatnosť. Samozrejme, ešte nemala peniaze, ale Jozef povedal, že to nie je problém. Dohodli sa, že Zuzana pôjde na miestnu vyššiu odbornú školu. Potom ju Jozef zamestná na dobrú pozíciu.
Pred odchodom jej povedal:
Prídeš k nám častejšie, aj my budeme chodiť raz matka, raz ja. Ak budeš niečo potrebovať, neostýchaj sa, hneď povedz. Sme rodina.
Mama s Jozefom jej darovali krásny prívesok na reťazku. Zuzana sa nemohla odtrhnúť od zrkadla.
Keď vyberali dar, matka povedala:
Nie je to na ňu predčasné?
Ale Jozef odvetil:
A kto jej také veci dá, ak nie my?
Matka sa usmiala. Naozaj si našla toho najlepšieho.
Odstahovali sa a Zuzana začala žiť sama. Najprv sa nudila, často chodila k matke. Vždy ju radi videli. Postupne si zvykla a prestala chodiť. Niekedy matka zašla doniesla potraviny, peniaze. Alebo sa stretli na ulici. Všetci boli zaneprázdnení, každý mal robotu.
Zuzana začala študovať. Páčil sa jej študentský život. Na víkendy chodila k matke a otčimovi. Rozprávala im novinky.
Raz jej povedali, že Jozefa posielajú na ročnú služobnú cestu. Matka ide s ním. A Zuzana nech sa nebojí, budú jej posielať peniaze.
Zuzana ich odprevadila na vlak. Matka sa chcela rozplakať, ale Zuzana sa zasmiala:
Mami, čo to robíš? Čoskoro mi bude sedemnásť, som dospelá. Sľubujem, že nebudem robiť hlúposti.
Všetci sa zasmiali, objali a oni nastúpili do vlaku.
Žili niekde ďaleko. Prišli na dva dni osláviť Vianoce a potom znovu odišli. Priniesli Zuzane kopu darčekov, večer ich rozbaľovala.
Potom matka zavolala, že služobku predlžujú. Aspoň na dva roky. Jozef príde, odvezie veci, a ich byt prenajme. Ona by tiež prišla, ale zo zamestnania ju nepustia.
Zuzana prišla zo školy a počula v izbe šramot. Naklonila sa.
Dobrý deň, už ste prišli?
Ahoj, Zuzka. Áno, len sa snažím urobiť miesto.
Jozef sa na ňu pozeral a nepoznával ju. Zuzana sa za ten rok veľmi zmenila. Bola ženskejšia. Tvar mala jemnejšiu, začala používať kozmetiku, čo ju robilo ešte krajšou, hoci trochu staršou.
Zuzana hodila tašku.
Hneď sa prezlečiem a pripravím vám jedlo.
Jozef v zrkadle videl, ako sa Zuzana prezlieka. Mala tak jemné krivky. Zavrtel hlavou. Neznese také myšlienky.
Po večeri si vymenili novinky. Zuzana mu pripravila posteľ v ich bývalej spálni a sama išla do svojej izby. Počula, ako Jozef išiel do sprchy, ako chodil do kuchyne. A Jozef nemohol zaspať. Stále mu išla na myseľ Zuzana v zrkadle
Zuzana obrátala stránku knihy a uvidela Jozefa vo dverách. Pozeral sa na ňu čudne. Mal na sebe len uterák.
Potrebujete niečo?
O tri dni neskôr Jozef odišiel. Zuzana si oddýchla a snažila sa zabudnúť, čo sa stalo. Prešli tri mesiace a Jozef bol znovu u nej. A stalo sa to, na čo sa bála len pomyslieť.
Jozef odišiel. Zuzana zostala s pocitom hanby a špiny. A potA keď sa o dva roky neskôr vrátili Jozef a matka, Zuzana už žila šťastne s Andrejom a ich dcérkou, a všetka bolesť z minulosti bola len vzdialenou spomienkou.
