Matkiná môjho kamaráta ma pred všetkými zahanbila, pretože ani netušila, že som bol s jej synom.
Marek a ja sme sa spoznali v potravinárskej predajni pri jeho dome, kde som po večeroch pracoval ako pomocník. Už v devätnástich som chcel byť finančne nezávislý, odkladať nejaké eurá bokom, tak som si zobral niekoľko zmien. Rodičia na mňa boli hrdí: študoval som a súčasne pracoval, takže som si mohol dovoliť novú výbavu alebo zaplatiť výlet. Marek tiež tvrdil, že môj brigádny úväzok je dobrý štart, hoci on sám ešte nepracoval.
Naša vzťahová linka sa pomaly rozvíjala. Marek mi nosil kytice, ja ho rozmaznával čokoládovými pralinkami, a niekedy sme sa po neskoro v noci stretávali v predajni, kde sme rozprávali a využívali prázdny priestor, keď zákazníci odišli.
Šťastie nám vydržalo asi dva týždne. Matkiná Mareka ma zosralila a ja som od toho okamihu nechtěl s jejím synom ďalej vychádzať dokonca som sa za to hanbil.
Počas večernej smeny vkročili do predajne ona a Marek. Nezaregistrovala, že jej syn mi mrkne a my si vymenili úškrn. Keď prišla k pokladni, tá sa zamkla a zákazníčka začala narážať. Povedala, že už u nás nakúpila miliónkrát a že som jej niečo podviedol, že chcem od nej vziať peniaze bez účtenky, a tak ma nazvala podvodníkom.
Vidíš, Marek, prečo sa musíš usilovne učiť? Aby si už nikdy nestál pri pokladni a nešepkal, že sa zamkla!
Bolo to neuveriteľne trapné, pretože to bola matka môjho kamaráta a v rade stáli ďalší ľudia, ktorých som už kedysi stretol a pravdepodobne sa o mne budú rozprávať.
Marek ma prosil, aby som matke odpustil, že mala zlý deň, ale ja som to nedokázal. Opustil som ho i prácu v predajni. Na šťastie som našiel zamestnanie v zahraničí, kde síce zarábam menej, ale pracujem viac hodín a nemusím sa vyrovnávať s ľuďmi ako je matka Mareka.
Myslím si, že každá práca je dôležitá a nevyhnutná, a študent nemá veľa možností. Je fajn, keď niektorí rodičia veria, že ich dieťa je výnimočné, ale neznamená to, že život jedného absolventa neobčas pripadne do úlohy pokladníka.
