Mama ma objímala, bozkávala a premýšľala: Na koho sa len podobá? A vzdychla si. Známi sa čudovali a kládli tú istú otázku. Či už niekto Vratkovi niečo nahovoril, alebo to sama odpozorovala mama, alebo si Vratko začal pochybovať o vernosti svojej ženy, jedného dňa prišiel domov zo Žiliny zamračený.
Vratko, čo urobíme? Je priskoro. Vierke sotva začal tretí rok, len čo prestala nosiť plienky. Aj ja som si nestihla poriadne oddýchnuť medzi jedným a druhým materským, smútila Tatiana. Vierka je ešte malinká, stále prosí na ruky. Ako ju budem zdvíhať s bruchom?
Budeme štyria a pracuješ len ty. Možno by sme s druhým dieťaťom mali počkať? spýtala sa Tatiana, vystrašená vlastnými slovami.
Čo ti to napadlo? Zabudni na to, prísne sa na ňu pozrel Vratko. Prepáč, že som nervózny, ale zvládneme to, povedal už tichšie. Zoženiem si brigádu.
Ak to bude dievča, o nič sa nebojím. Oblečenia zo staršej máme dosť, ani kočík netreba kupovať.
Veľký vekový rozdiel nebude, budú kamarátky. A ak to bude chlapec Vratko sa pousmial. Podám žiadosť o väčší byt, žmurkol na Tatianu.
Tak to nechali tak. Tatiana Vierku milovala a rozmaznávala. Veď prvá dcéra, dlho vytúžená. Nedokázala si odpustiť, aby ju neobjala, nepritúlila, nebozkala, aj keď jej už bruško narástlo.
Potajomky dúfala, že druhé dieťa, ktoré si tak rýchlo pospíšilo na svet, sa možno nenarodí, hoci by to nahlas nikdy nevyslovila.
Osud však rozhodol inak. Tehotenstvo prebehlo ľahko a v predpísanom čase sa v rodine Banášových narodila ďalšia dievčinka.
Keď ju Tatiane prvýkrát priniesli na dojčenie, zarazil ju jemný svetlý páper na hlavičke bábätka. Tatiana aj Vratko boli tmavovlasí.
Aj Vierka sa narodila s čiernymi vlasmi, ktoré jej časom trošku zosvetleli. Možno tejto to časom stmavne, rozhodla sa Tatiana.
Blankytnooké, bledé dieťa vzbudilo obdiv u každého, kto ju videl. Pri mene sa rodičia dlho netrápili nazvali ju Želmíra.
Meno výnimočné, sestry budú mať rovnaké iniciály. Toto videli rodičia ako znamenie súdržnosti.
Ako sa stalo, že v jednej rodine vyrástli také rozdielne dievčatá, nikto nevysvetlil. Želmíra sa nepodobala ani sestre, ani rodičom.
Čím bola staršia, tým to bolo zjavnejšie. Ako by ju k nim zavial neznámy vietor.
Vlásky jej trochu potemneli do svetloryšava. Bola kľudná, trošku bucľatá, a pozerala na svet svojimi nebesky modrými očami.
Mama si ju pritískala, bozkávala, a opäť skúmala: Na koho sa len podobá? A vzdychala. Známi sa pýtali to isté.
Možno niekto Vratkovi niečo nahovoril, alebo Tatiana začala pochybovať, alebo sám Vratko zapochyboval o vernosti jedného večera prišiel nervózny.
Dlho mlčal, až nakoniec ženu obvinil z nevery.
Vraj si spomína, že okolo Tatiany sa točil pohľadný blondiak. Možno mu bola neverná práve s ním? Alebo deti poplietli v pôrodnici? Aj to sa niekedy stane
Nikdy som ti nebola neverná. Želmíra je naša, nikto ju nevymenil, plakala Tatiana, cítiac krivdu i zlosť.
Zrazu sa hádali každý deň, rozvod bol na spadnutie. Tatiana začala baliť veci. Až vtedy sa Vratko spamätal.
Miloval ženu i deti, a bál sa osamelosti. Len pravdu chcel poznať.
Bolo mu trápne počúvať neustále: Ako je len taká bledá? Ani na mamu, ani na otca
Myslel si, že mu na čele rastú parohy. Prehovoril Tatianu, nech ostane, že si dá urobiť test otcovstva. Tatiana sa opäť rozplakala.
Ako môžem zostať, ak mi neveríš? Sprav aj na Vierku test čo ak aj tú som s niekým iným? Radšej sa rozíďme hneď.
Vratko vlastnoručne nabral Želmíre sliny a vybavil vlas od Vierky, všetko odniesol do laboratória.
Labákov vyspovedal, či sa nemôžu pomýliť, zameniť vzorky, či je možné, že niečo pokazili.
Uistili ho, že nie. Trochu sa upokojil.
Dievčatá vnímali hádky. Želmíra mala štyri roky, ale vedela, že sa rodičia hádajú kvôli nej.
A Vierka rovno povedala:
Ty nie si moja sestra, podstrčili ťa. Kvôli tebe sa rodičia hádajú a chcú sa rozviesť.
Želmíra sa rozplakala. Ani mama ju dlho nevedela utíšiť.
Vierka začala premýšľať, ako Želmíru odstrániť. Keby nebola, rodičia by sa možno nehádali.
Raz, keď odišla mama do obchodu, vzala Vierka sestru na prechádzku a odviedla ju ďaleko z domu.
Keď sa Tatiana vrátila a deti nenašla, rozbehla sa hľadať do dvora, no márne.
Suseda z prízemia ich videla odchádzať, ale ponáhľala sa domov mala začať obľúbený seriál, nepýtala sa ich, kam idú.
Zúfalá mama behala po sídlisku, hľadaním ich našiel aj Vratko. Večer sa blížil a dievčatá nikde.
Zavolali políciu. Po hodine našli najskôr Želmíru cudzia pani zavolala, že v parku plače akési opustené dieťa.
Vierku našli neskôr. Zablúdila a netrafila domov.
Šťastní rodičia ich ani nekarhali. Vierka nepriznala, že chcela sestru odprevadiť ďaleko od domu.
Následne sa rodičia opäť hádali Vratko vyčítal Tati, že ich nechala samy, ona jeho, že nie je doma.
A čo keby sa stratili navždy alebo spadli pod auto?
Otec sa konečne dočkal výsledkov testu. Vyšlo, že je biologickým otcom oboch dievčat. Nevera nebola.
Vysvetlili mu, že takto sa môžu prejaviť skryté gény, ľudská genetika je nevyspytateľná.
Mier sa v rodine postupne vrátil, ale pocit nepatričnosti Želmíru nikdy celkom neopustil.
Sestry si neboli blízke. Vierka stále cítila odpor k mladšej. Pri hádkach jej opakovala, že ju nikto nemá rád a nie je jej sestra.
Mne rodičia kupujú nové šaty, ty iba dosluhuješ moje, lebo ty nie si pravá Banášová, vyhlasovala Vierka.
Želmíra potajomky plakala a nesťažovala sa mame. Vierka ju často očierňovala aj za vlastné huncútstva.
Po kom si len taká? Ber si príklad z Vierky, ona sedí potichu, nehnevá, vzdychla si mama.
Tieto slová sa hlboko vryli do Želmíry a prestala sa doma sťažovať. Mama má rada len Vierku, myslela si.
Sadla si do kúta a zavrela oči. Myslela si, že keď nevidí ona seba, nevidí ju ani miestnosť a nikto iný.
Takto sa skrývala pred maminým pohľadom i Vierkinými výčitkami.
Vierka skončila školu ako prvá, ale ani ju nenapadlo ísť ďalej študovať. Načo krásnej dievčine škola?
Na diskotéke v Čadci spoznala chlapca a o rok sa vydala. Mal svoj byt, robil v autobazári so svojim otcom.
Mama mala rada aj Želmíru, ale nevedomky dávala staršiu dcéru za vzor mladšej.
Želmíra celý život cítila, že ju porovnávajú a vždy je horšia. V pamäti mala Vierkine detské slová. Naozaj dosluhovala jej šaty.
Vierka je šikovná, ešte aj dobrého chlapa si našla. Uč sa. Aj ty by si mohla niekam ísť, stále len doma s knihami a kresbami, upozorňovala mama.
Až v maturitnom ročníku si jej všimol chalan. Želmíra sa úprimne zamilovala túžila po láske.
Nezbadala, že je tehotná. Keď to zistila, priznala sa.
Chalanovi sa páčila, rozhodol sa porozprávať doma. Tak vyšla ich tajná láska najavo.
Chalanova mama dobehla za Banášovcami, aby presvedčila Želmíru o potrate.
Otec sa postavil za dcéru. Možno chcel odčiniť minulosť, alebo ju jednoducho ľutoval.
Nech si dieťa nechá. Už dosť si vytrpela. Ak vám nevyhovuje, vychováme si ho sami, povedal rozhodne.
Otec chalana poslali do školy do Martina, ďaleko od dievčaťa. Želmíru dali na individuálne štúdium.
Škola celú vec ututlala, až pokiaľ sa to nedostalo na úrad. Tam vždy zvalili vinu na učiteľov, že sú neschopní. Želmíru nechali maturovať doma pod dohľadom.
Učiteľka angličtiny bola na ňu dobrá a pomohla jej zvládnuť skúšku.
Lenže načo jej ten maturitný výsledok? O chvíľu porodí, bude s bábätkom doma, na štúdium ani nepomyslí.
Potom náhle otec zomrel. Veľa robil, nervy nevydržali. Prišiel z nočnej, ľahol si, a už sa neprebudil.
Kým mama prišla večeru pripraviť, bol ešte teplý.
Byt naplnil krik a plač prišla záchranka, a krátko po tom začal Želmíre pôrod predčasne.
Tak sa stalo, že v deň otcovej smrti porodila syna. Mal také svetlé vlásky a modré oči ako ona.
Na pohreb Želmíra nešla, ležala v nemocnici. Mama prišla na prepustenie, celá zlomená a v zúfalstve prehodila, že to ona privedla otca do hrobu.
Odkedy sa narodila, stále s ňou len trápenie. Ale vnuka si obľúbila.
Veď ako by si človek nemiloval milé svetlovlasé dieťa, čo vyzerá ako anjel. Len ľutovala, že Želmíru už nikto nevezme.
Ja nikoho nepotrebujem. Vlastný otec mi neveril, cudzieho by som svojmu synovi nehľadala, odpovedala Želmíra.
Syna menom Peter vychovávala sama. Rástol do rozumného, tichého chlapca. Keď mal päť, do života Želmíry sa opäť zamiešala Vierka.
Na rozdiel od Želmíry, Vierka sa dieťaťa nedočkala.
Rodina jej manžela túžila po vnúčatku, dedičovi. Začali mu dohovárať, aby sa rozhliadol po inej.
Chalan začal hľadať náhradu. Vierka to prežívala ťažko, ale neodišla nikam. Kde by aj šla? K mame? Chudobu nechcela.
A to ešte u nich bývala nenávidená Želmíra so synom. Peter chodil do škôlky, mama pracovala ako kaderníčka.
Vierka sa rozhodla zbaviť Želmíry inak. Loviť Petru už nemohla, bola dospelá. Tak jej začala zháňať chlapa.
K nim s manželom často chodil mladý technik opravovať počítače. Sympatický, nezadaný.
Vierka mala zálusk naňho, chcela sa mu pomstiť, lebo ju odmietol. Keď ho neulovila, rozhodla sa ho podstrčiť Želmíre. Ukázať, že na viac nemá.
Napísala mu správu, zavolala na kávu a Želmíre povedala, že ju čaká parádny známy. Nenamietala, veď Peter by potreboval otcovskú postavu.
Vierka bola presvedčená, že sa technikovi Želmíra páčiť nebude. Je predsa pri tele a s dieťaťom. On sa zamotá jej Vierke.
A keby náhodou sa mu Želmíra zapáči, zbalí sa a Vierka sa vráti k mame vždy vyhrá.
Želmíra sa pekne obliekla, vlasy si sama upravila, len sa nemaľovala nech vyzerá prirodzene.
V kaviarni ho hneď spoznala. Sedel sám, pozeral do mobilu.
Vy ste Dominik? oslovila mladíka.
Áno, a vy?
Som Vierkina sestra. Želmíra.
Dominik zmeravel, ale ponúkol jej kávu a zákusok.
Toto robievate často? spýtala sa.
Áno, schádzam sa tu s klientmi. Znova pozrel do mobilu, zháňal Vierku.
Želmíra sledovala jeho zanedbané vlasy a strnisko na brade. Najradšej by mu upravila účes. Nevedela, čo povedať, Dominik jej venoval pramálo pozornosti.
Asi vám zavadziam, špitla.
Ale nie. Vierka nepríde?
Ja nič nechápem. Povedala, že mám prísť ja. Asi je lepšie, ak pôjdem.
Priniesli im kávu.
Dajme si kávu, keď ste už prišli.
Ja nebudem, posunula talerik.
Bojíte sa, že priberiete? Vyzeráte dobre, pristane vám to, povedal Dominik.
Ale chlapi majú radi štíhle baby.
Kto vám to povedal? Čo viete o chlapoch?
Vlastne nič, priznala. Mám syna. Volá sa Peter. Má päť. Vierka vám nepovedala?
Bola by mala? čudoval sa.
Hoci sa Želmíra snažila vyhovoriť, Dominik ju predsa vyprevadil domov.
Cestou sa rozprávali, hlavne Dominik hovoril, ona načúvala. Pri dome pýtal číslo.
Načo? prekvapila sa.
Chcem pokračovať v rozhovore. O vás neviem nič. Zavolám.
Zavolal až o týždeň.
Prepáč, mal som veľa práce. Dnes večer mám čas, stretneme sa?
Želmíra sa zarazila má syna, všetko sa točí okolo neho. No rozhodla sa dať Dominikovi šancu.
Sadli si v kaviarni, kde mu Želmíra rozprávala svoj život: ako sa narodila, hádky doma.
Počas rozprávania si mnohé uvedomila, ako by na svoj svet pozerala očami cudzieho.
Cestou z kaviarne sa k nim pridružil túlavý psík. Zašli do potravín, Dominik kúpil pečivo a šunku.
Pri pokladni staršia pani ledva spočítala drobné na nákup. Dominik to zaplatil za ňu a ešte jej pridal čokoládu, šunku aj nanuk.
Prečo nanuk? opýtala sa Želmíra.
Moja babka mala veľmi rada nanuky, ale skoro nikdy si nedopriala.
Takto aj so mnou? Z ľútosti? spýtala sa ticho.
Nie, vôbec nie. Veľmi sa mi páčiš. Si čistá, dobrá duša. No zvierat a starých ľudí mi je naozaj ľúto. Mám, prečo by som nepomohol?
Pes doslova zhltol pečivo a šunku a pobral sa svojou cestou.
Večer volala Vierka:
Tak čo, ako bolo?
Dobre, odvetila stručne Želmíra.
Čo je dobré?
S Dominikom sa stretávame. Ďakujem, že si nás zoznámila.
Čože? Taký drzý, vieš čo, on mal byť môj!
Je veľmi dobrý. A so mnou sa cíti fajn. Povedal, že sa mu páčim.
Vierka čosi zamumlala a zložila. Onedlho prišla domov.
Želmíra uložila Petra spať, chcela ísť na kuchyňu, ale počula, ako sa Vierka s mamou rozprávajú.
Ona má stále šťastie! Chcela som ho potrestať, a on sa mi zamiluje do tej kravy.
Čo to trepeš? Veď máš muža, pohoršila sa mama.
Muža On si už hľadá inú. Rozvod je len otázka času. Čo mám robiť, mami?
Nenahováraš si to?
Nie. Prečo je to tak? Ona je tlstá, sprostá, prehrabuje sa ľuďom vo vlasoch. Má syna a ja nemôžem otehotnieť.
To ja som mu mala padnúť do oka. Ona mi má byť vďačná, že som ju zoznámila! Najradšej by som ju vtedy zhodila do odpadu!
Aký odpad? Čo to
Mami, čo ti je? zvolala Vierka. A Želmíra vletela do kuchyne.
Mama si pritisla ruky na hruď a nemohla dýchať, oči prevrátené. Privolala záchranku.
Lekári našťastie stihli zasiahnuť, následky maminho záchvatu neboli vážne.
O dva mesiace sa Želmíra vydala za Dominika a s Petrom sa k nemu nasťahovala.
Mamu navštevovala denne. Vierka sa pohádala so všetkými a vytratila sa z mesta
Rodičia si myslia, že deti nerozumejú, hádajú sa pred nimi. Ale deti všetko počujú a robia si po svojom závery.
Súrodenecká rivalita býva krutá a pomsta sa často obráti proti tomu, kto ju vymyslel.
Deti síce nepočúvajú, ale nikdy sa nepomýlia, keď kopírujú správanie rodičov.
Poučenie? Dcéra nikdy nezabudne slová, ktoré počas detstva o sebe počula či ju tieto slová láskali, či ubližovali. Takéto pravdy preberie za svoje navždy, a vzťahy v rodine určia jej pohľad na celý život.
