Vianočné prázdniny sa chýlili ku koncu. Po sviatkoch už boli šaláty, torty a pochúťky dosť otrepané, takže na raňajky Zuzka uvarila škoricovú kašu. Čas vrátiť sa k normálnemu a jednoduchému jedlu.
Raňajkovali v tichosti, keď z izby zaznelo zvonenie na manželovom mobile. Vyšiel z kuchyne. Zuzka mimovoľne napínala uši, skúšajúc podľa jeho odpovedí uhádnuť, kto volá a prečo.
Keď sa Peter vrátil, Zuzka si všimla, že nevyzeral naštvaný. Skôr znepokojený, ale nie rozrušený.
„Hm…“ začal. „Mama volala, prosila, aby som prišiel, má vysoký tlak.“
„Samozrejme, choď,“ prikývla Zuzka.
Keď manžel odišiel obliekať sa, spomenula si na jeho slová počas hovoru: „Hneď teraz? Možno nie je dobrý nápad… No dobre, dobre.“ Keď svokra volala a žiadala, aby prišiel, Peter zvykol okamžite bez otázok k nej vybehnúť. „Zase si to prikrúcujem,“ zastavila sa Zuzka.
„Som hneď späť,“ zakričal Peter z chodby a za ním sa zabuchli dvere.
„Jedz, poďme,“ poponáhľala Zuzka syna, ktorý len prehadzoval lyžicou po tanieri, roztierajúc kašu.
„A pôjdeme na kopec? Sľúbila si,“ povedal Janko, nabral lyžičkou kašu a dlho sa na ňu pozeral, než ju vložil do úst.
„Keď sa otec vráti, pôjdeme. Dohodnuté?“ Usmiala sa naňho. „Len jedna podmienka – dojesť kašu.“
„Dobre,“ chlapec bez nadšenia znova priložil lyžičku k ústam.
„Ak za päť minút nebude tanier čistý, nikam nepôjdeme,“ povedala Zuzka prísne a postavila sa k umývačke riadu.
Žehľila bielizeň, zatiaľ čo Janko si hral s autíčkami na podlahe, keď sa ozvalo cvaknutie zámku vchodových dverí.
„Konečne.“ Zuzka postavila žehličku na stojan a napnula uši, počúvajúc šustenie šiat v chodbe. „Čo sa tam tak dlho zdržiava?“ pomyslela si a vyšla manželovi naproti.
Vo dverách stála desaťročná dievčina a zvedavo sa na ňu pozerala. Za dievčaťom stál manžel. Vyzeral provinilo. Položil ruky dievčatku na plecia a vyzývavo nadhodil bradu.
„Toto je moja dcéra Katka,“ povedal Peter a sklopil oči. „Mama ma poprosila, aby som ju vzal k nám do zajtra.“
„Aha. A jej mama? S ďalším milencom odišla na dovolenku?“ usmiala sa Zuzka trpko.
Peter pokrčil plecami, ale nestihol nič povedať, lebo Zuzka sa už otáčala späť k žehličke.
„Poď dnu,“ počula Peterov hlas a spätne si všimla, ako dievča pristúpilo k Jankovi, ktorý si hral na podlahe.
„Ostala nám ešte kaša?“ spýtal sa Peter Zuzky.
„Ja nechcem kašu,“ hneď odpovedala Katka. „Ja chcem cestoviny s párekom.“
Peter bezradne pozrel na Katku, potom na ženu. Zuzka pokrčila plecami a mávla rukou smerom do kuchyne, ako keby vravela „choď, vari, ja mám prácu“.
O chvíľu Peter z kuchyne zavolal Zuzku.
„Máme ešte cestoviny? Nenašiel som.“
„Sú. Tu sú zvyšky. D
