Moja mama má domček na okraji Bratislavy. Každé leto na jej popud chodíme tam: opravujeme, kopeme záhradu. Nedávno tam môj manžel namontoval bazén. Nechýba ani altánok. Odkedy sa brat oženil, už tam nechodí. Jeho žena bola proti. Tak to nastavila Iveta, bratova manželka odteraz má vlastnú rodinu a všetky jej záujmy sú dôležitejšie než naše. Ak mama niečo potrebuje, nech si najme robotníkov.
Mama sa na Ivetu nenahnevá, snaží sa ju pochopiť. Tento rok mama pracovala príliš veľa a v lete sa do domčeka nedostala. Nemohla ísť, ale trápila ju záhrada, pretože sa o ňu nikto nestaral.
Mama navrhla bratovi, aby niečo zasadil, ale Iveta ho presvedčila a on nechcel. S manželkou sme rozmýšľali, že vyvetrať hlavu na vidieku by bolo príjemné. Veď cez víkend je to fajn. Mama by mala pokoj na duši.
Kúpili sme sadeničky, priesady, pripravili pôdu, obnovili kvetinové záhony, starali sa o skleník. Každú nedeľu sme oddychovali. Všetko sme robili podľa maminych pokynov.
Minulý víkend sme šli k svokrovcom, takže domček bol prázdny. Ale, ako sa ukázalo, brat so svojou ženou tam práve boli.
Keď sme dorazili nasledujúci víkend, nepríjemne nás zaskočilo, že v domčeku niekto býva. Klopal som na dvere, neotvoril nikto. Iveta sa objavila v okne a povedala:
Rozhodli sme sa prenajať náš byt, aby sme našetrili na dovolenku, a zatiaľ budeme bývať tu. Tak chodte, nikoho sme nepozvali.
Mama vie? opýtal som sa. Samozrejme, že vie! Odkiaľ si myslíš, že máme kľúče? odpovedala Iveta.
Volal som mame. Áno, dala som kľúče bratovi, povedal, že pôjde pomôcť. Mama, oni tu bývajú, nepomáhajú. Iveta nič nerobí a ani nás nepúšťa dnu.
Akože tu bývajú? pýta sa mama. Tak to vyzerá. Rozhodli sa prenajať svoj byt a ušetriť na dovolenku. Presťahovali sa sem. povedal som jej.
Dobre, ak sa budú starať o záhradu, zalievať a vytrhávať burinu, nech zostanú. Ak nie, vyhoďte ich, nech už nemajú prehanky. Sú dosť prefíkaní, vedia pokaziť všetko! Prídu na jeseň a zoberú úrodu bez práce. Povedz im, že teraz je rad na nich postarať sa o domček. mamina bola rozhodná. Klopem znovu na dvere. Čo je? zvolala Iveta podráždene. Oznámil som jej, čo mama rozhodla. Iveta povedala, že nič robiť nebude. Mám si robiť manikúru! Som ja tvoja slúžka? No a ak aj niečo vypestujem, kto ti povedal, že budem zdieľať? Ak chceš, kúp si. Všetko tu bude naše. Samozrejme, budem ich musieť vyhodiť. Nechceli ma počúvať, tak musela mama zasiahnuť sama. Povedala im, že majú odísť.
A kam máme ísť? Veď v našom byte niekto býva! vzdychal brat. Tak im daj peniaze na nájom. navrhol som.
To nejde. Minul som ich na Ivetine náušnice. vraví brat. Nemá zmysel ich dať do záložne. Nedostanem ani polovicu. Čo máme robiť? Skrátka, to nie je môj problém. Mal by si aspoň mamu upozorniť na svoje plány. A vôbec, bez spýtania sa to nerobí. Je to veľmi neúctivé. Iveta s manželom išli k jej mame, cestou mi ešte niečo vykríkli. Už nikdy sem neprídeme! Starajte sa sami!
Ale mám taký pocit, že na jeseň sa objavia s taškami, pre jablká a zemiaky…
