Manžel prišiel domov a hneď z prahu, bez toho aby si vyzul topánky alebo vyzliekol vrchné oblečenie, vyriekol:
– Elena! Musíme si vážne pohovoriť…
A hneď zhlboka a širokými očami, bez toho aby si dal pauzu, dodal:
– Zamiloval som sa!
„No to teda,“ pomyslela si Lenka, „u nás sa objavila kríza stredného veku. Vitaj, vitaj…“ No nahlas nepovedala nič a veľmi pozorne sa zadívala na manžela, ako už roky nie (päť, šesť, alebo už osem?).
Hovorí sa, že pred smrťou sa premieta celý život pred očami. Lenke sa začali premietať všetky spoločné spomienky s manželom. Spoznali sa klasicky – cez internet. Lenka si ubrala tri roky, budúci manžel si pridal tri centimetre výšky a takto sa ešte ako-tak vošli do svojich vyhľadávacích kritérií… a našli sa. Už si ani nepamätala, kto komu prvý napísal, ale dobre vedela, že jeho prvý e-mail bol bez akéhokoľvek nevhodného tónu a s jemnou sebairóniou, čo ju veľmi zaujalo. V tridsiatich troch rokoch a s priemerným vzhľadom si svoj potenciál na trhu s manželstvom reálne uvedomovala a chápala, že ak nie je v posledných radoch, potom určite v predposledných, takže sa rozhodla na prvé stretnutie zahryznúť do jazyka, pozorne počúvať, nasadiť ružové okuliare a krajkované prádlo, a do kabelky vložiť domáce koláčiky a knižku Turgenieva.
Prvé stretnutie prebehlo, na prekvapenie ľahko (to je to, keď sa cítiš vo svojej koži!), ich románik sa rozvíjal rýchlo a intenzívne. Boli si vzájomne zaujímaví, a preto po pol roku pravidelných stretnutí a pod neustálym tlakom rodičov, ktorí už dávno stratili nádej, že v živote uvidia vnúčatá, budúci manžel našiel odvahu požiadať Lenku o ruku. Rýchlo zoznámili svoje rodiny. S podmienkou, že sa svadba uskutoční v úzkom rodinnom kruhu, všetci súhlasili a v obave, že si to niekto rozmyslí, stanovili dátum svadby na prvý dostupný voľný deň.
Myslela si, že žijú dobre. Ich rodinný klíma bol tropického rázu s miernymi sezónnymi výkyvmi, bez afrických vášní, ale plný súdržnosti a rešpektu – nebodaj to nie je šťastie? Typický zástupca mužského rodu, priamy a jednoduchý, sa už pár týždňov po svadbe zbavil kostýmu „empatického, nežného, romantického macha-abstinenta so zlatými rukami“ a ukázal sa tak, aký naozaj je – jednoduchý, pracovný a starostlivý muž v pohodlných domácich teplákoch.
Lenka, reprezentantka zložitejšieho ženského rodu, pomaly rozvlnila korzet svojej role „mlčacej, hluchá slepej sexi gazdinky intelektuálky“ a blížiace sa tehotenstvo tento proces urýchlilo. Už o rok neskôr sa s potešením rozlúčila so svojím pevným obrazom a s úľavou obliekla domáci župan.
Skutočnosť, že napriek vzájomnému opusteniu svojich rol sa nikto neodstrelil z vzťahu a nikto si nenariadil výčitky, Lenku presvedčila o správnosti ich rozhodnutia a posilnila jej dôveru v ich vzťah. Každodenný život a výchova dvoch rýchlo po sebe narodených detí niekedy veľmi rozkolísali ich rodinnú loď, ale nakoniec sa potopenie nekonalo, a keď sa búrka upokojila, pokračovali v pokojných vlnách svojej rodinnej plavby. Šťastní starí rodičia pomáhali, kdekoľvek mohli, v práci pomaly, ale isto stúpali po kariérnom rebríčku a nezabúdali ani na cestovanie, vlastné záľuby a samozrejme jeden na druhého, bez toho aby sa odchýlili od priemeru.
Po dvanástich rokoch manželstva, keď nikdy nebol manžel podozrievavý z nevery či dokonca flirtu s niekým iným, hoci Lenka nebola vôbec žiarlivá a mohol si to dovoliť bez následných hádok, si predstavila flirtujúceho manžela a nevedomky sa usmiala, pretože obraz, ktorý jej vnukla hlava, bol komický. Jej manžel po niekoľkých neúspešných pokusoch urobiť tradične kompliment, hneď na začiatku ich vzťahu pochopil, že to nie je jeho parketa, a rozhodol sa zmeniť taktiku a odvtedy robil komplimenty iba mlčky (alebo pomocou ultrazvuku, ktorý Lenka nedokázala rozoznať?), len vyvaľoval oči ako tarsier.
Počas ich spoločného života, Lenka dokázala podľa jeho očí rozoznať celú škálu jeho emócií: od divokého obdivu, uspokojivého schválenia, nevinného údivu, neočakávanej zmätenosti, silného nepochopenia až po úplné rozhorčenie. Predstavila si, ako jej manžel robí jednu po druhej komplimenty nejakej kryse, jeho oči sa rozširujú čoraz viac…
Lenka mala sucho v ústach, keď si predstavila transformáciu jej manžela, nervózne sa usmiala a zachrapčala:
– Ako sa volá tvoja krysa..?
Manželove oči mu teraz skutočne začali liezť na čelo a s trhavými pohybmi, prehľadávajúc celé telo, zajachal:
– Ako? Ako si… ako… ako si vôbec… mohla… uhádnuť, že som sa zamiloval do krysy?! No to si teda… Chápeš, nedalo sa okolo nej prejsť, bol som ohromený, keď som ju uvidel… pozri sa len, aká je úžasná, aká hebká, aká krásna… a ako sa podobá na teba…
Z vrecka vytiahol malú šedú krysu s ružovými, priesvitnými ušami, ružovým noštekom a čiernymi korálkovými očkami.
Ďalej už Lenka nič nepočula. Obdivovala svojho manžela, jeho novú priateľku, ich vzájomné prejavy náklonnosti a bola nekonečne šťastná, že sa zamiloval práve do tejto krysy, ktorá sa na ňu tak veľmi podobala…
