Napriek tomu, že už šetríme na všetkom možnom, môj manžel nedávno prišiel s tým, že by sme mali začať odkladať peniaze na byt pre nášho syna. Včera, keď dostal výplatu, mi to oznámil úplne rozhodne: Začínam šetriť, aby sme synovi kúpili byt. No mne táto myšlienka už vôbec nie je po chuti. Musím sa trošku vyrozprávať, prečo to tak je.
Pred viac ako desiatimi rokmi si môj manžel zbalil veci a odišiel do Bratislavy, aby zarobil nejaké peniaze. Robí vo výstavbe naozaj ťažká robota. Keď sme sa spoznali, už dávno pracoval a takmer každú výplatu posielal svojej mame do malého mestečka na východe Slovenska. Pre seba si nechával len pár drobných na kávu a autobus. Kolegovia ho nahovárali, aby myslel viac na seba a šetril si na bývanie, no on radšej všetko posielal domov. Jeho mama má ešte dvoch ďalších synov, ale tí nič také nerobili občas pomohli, ale nie každý cent ako on.
Po svadbe sme sa usadili v malom panelákovom byte mojej mamy a babky, ktorému už dobrých pár rokov nepribudli žiadne nové tapety ani dlažba.
Manžel bol najskôr pozorný a láskavý. K mojej mame a starej mame sa však správal skôr odmerane. Verila som, že si k nim časom nájde cestu, no miesto toho sa jeho pohľad na našu rodinu ešte zhoršil. Nebola som pripravená na to, čo prišlo manžel začal piť, správať sa hrubo a obviňoval nás zo zanedbávania bytu. Správnym riešením by bol rozvod, no presviedčal ma, že by sme mali mať dieťa a ja naivná som verila, že s príchodom bábätka sa všetko zlepší. Otvorene priznávam, bola to chyba.
Namiesto zlepšenia prišlo ešte väčšie napätie. Permanentne chýbali peniaze. Moja materská ledva stačila na plienky, aj keď sme všetko ťahali z jedného spoločného rozpočtu.
Mama z platu učiteľky platí energie, ešte mi kupuje drahé lieky, lebo mám zdravotné problémy. Zvyšok jej príjmu ide na jedlo a domácnosť. Starú mama z malého dôchodku šetrila na pohreb, no všetko nám nakoniec dala na svadbu.
Manžel dúfal, že jeho rodina prispeje na našu svadbu, no neprišiel ani cent. Celou hostinou nás nakoniec previedli babkine úspory a jeho výplata, no i tak musela byť svadba veľká podľa jeho predstáv.
Počas siedmich rokov manželstva manžel aj naďalej podporoval svoju mamu. Počas tejto doby jej úplne prerobil dom a kúpil všetky nové elektrospotrebiče vždy z vlastných peňazí. V čase, keď sme mali sami problém s financiami, som našla ukrytú obálku s peniazmi, ktoré plánoval poslať domov. Pohádali sme sa, sľúbil, že to skončí, ale opakovalo sa to znova.
Po smrti svojej mamy sa s bratom rozhodli, že celú chalupu prepíšu na najmladšieho brata. Podľa mňa to bola hlúposť, ale on ani na moje prosby nedal a o dedičstvo sa neprihlásil.
Takže zarábal, investoval do domu svojej mamy, a keď mal konečne niečo zdediť, všetko prepustil bratovi. Nás nechal tam, kde sme boli v byte mojej mamy, v ktorom sa nič nezlepšilo.
Po narodení syna sa jeho správanie ešte zhoršilo: začal byť hrubý, lakomý, kupoval len najnutnejšie, hádal sa s mojou mamou. Alkohol pribúdal. Nemôžem si dovoliť rozvod; chlapec je malý, ja chorá, a možno ma vyhodia z práce po skončení materskej. Jednoducho, teraz bez neho nemôžem byť.
Vie to a často mi to vyhadzuje na oči. Tvrdí, že on jediný nás tu živí mňa, mamu aj babku. Viem však, že žijeme z toho, čo dohromady donesieme môj materský príspevok, mamin plat, babkina penzia a jeho výplata.
Viackrát som s ním debatovala o tom, že možno niekedy by sme už mohli spokojne žiť vo vlastnom byte to je moje želanie. Ale pri týchto peniazoch je to len sen. Teraz však manžel požaduje, aby sme každý mesiac odkladali tretinu jeho platu. To znamená, že budeme žiť na minimum, bez radosti, a možno roky. S tým nesúhlasím. On však tvrdí, že tak to proste bude.
Boja sa, že pravým dôvodom jeho šetrenia nie je synov byt, ale jeho vlastný únik. Vzhľadom na napäté vzťahy mám podozrenie, že si sporí, aby ušiel a nechal nás tu bez ničoho.
Povedala som mu svoje obavy. On sa mi priznal, že sa bojí, že sa s ním jedného dňa rozvediem a vyhodím ho z bytu. V zlosti som sa mu tým viackrát vyhrážala, ale v skutočnosti to nechcem. Keby prestal urážať moju mamu a babku, nikdy by som mu to nespravila.
Lenže manžel sa nemieni meniť. Môj život a život mojej rodiny sa obrátil na nočnú moru. Ešte stále nevidím cestu von.
