Jolana pochádzala z dediny, kde malý jednoizbový byt stál len zopár korún. Kúpila si takýto byt potajme, bez toho, aby jej manžel čo i len tušil. Keď bol môj muž na pracovnej ceste, narodilo sa nám dieťa. Rodila som v obyčajnej pôrodnici v Košiciach, no jemu som tvrdila, že som bola vo vychýrenej bratislavskej nemocnici. Peniaze, ktoré mi manžel posielal na domácnosť, som míňala veľmi opatrne. Keď bol doma, chladnička praskala vo švíkoch od mäsa, rýb a iných dobrôt. Len čo však odcestoval za prácou, šetrila som každý halier.
Nikdy som nekupovala dcérke nové veci. Pomáhali mi láskaví ľudia z dediny alebo som hľadala lacné veci na bazároch. Tak sa mi podarilo našetriť na ten byt v Prešove. Často som volala mamu, aby strážila malú, kým som potajomky chodila do práce. Sám manžel bol na vine. Pre neho som bola dokonalá žena robila som všetko, čo prikázal. Bola som dievča z lazov, on syn mesta, ktorý zvyknutý rozkazovať a prikazovať. Až jedného dňa som začala uvažovať o úteku. Vedela som, že raz možno udrie príliš silno a to by už bol môj koniec.
Aj pri bežných nákupoch som musela klamať. Malú som ponúkla dvomi jablkami, no mužovi som tvrdila, že som ich kúpila kilo. Dva a pol roka mi trvalo, kým som dala dokopy potrebnú sumu. Keď muž opäť odišiel za prácou, zbalila som kufor a spolu s dcérkou sme utiekli. Deň predtým som na matrike v Prešove požiadala o rozvod. Pokúšal sa nás nájsť zúrivo mi volal a sľuboval, že už náš spoločný život nebude ničím zatienený. Občas však hrozivo varoval, že sa ma nevzdá, nech to stojí, čo to stojí.
Čoskoro som sa dopočula, že si našiel mladú študentku. Som presvedčená, že i k nej sa správa rovnako ako ku mne. Muža som nikdy nepodviedla. To, čo som ušetrila, sú pre mňa zaslúžené peniaze. Koľko nocí som išla spať hladná, len aby som mala na byt a zabezpečila dcére slobodu! Nemala som už inú možnosť. Musela som zachrániť seba i svoju jedinú dcéru.
