Dobré ráno, mamičky. Ako sa máte? – Krásna lekáarka gynekológ vkročila do pôrodnej sály skoro ráno. V bielom plášti a vysokom čepci vyzerala úžasne.
Prešla k prvej posteli vľavo od dverí, kde ležala mladá mamička otočená k stene.
Kováčová, nepredstierajte, že spíte. Otočte sa na chrbát, potrebujem vám vyšetriť brucho, povedala lekárka rozhodne.
Kováčová sa neochotne prevrátila. Katka ju hneď spoznala. Rodili dnes v noci spolu. Lekárka sa naklonila, stiahla prikrývku a vyšetrila jej brucho.
Výborne. Čoskoro vám prinesú syna na kŕmenie. Ste pripravená? opýtala sa, prikryla ju a narovnala sa.
Mladá mamička vystrašene otvorila oči.
Nebudem ho kŕmiť, povedala zúfalým hlasom.
A prečo nie?
Neprinášajte mi ho, prosím, požiadala Kováčová a žobrotivo pozerala na lekárku.
Čo sa to tu deje, Kováčová? Nechceš vidieť syna? Chceš sa ho vzdať? uhádla lekárka. Mladá mamička prikyvla. Lekárka ju pokarhala pohľadom.
Urobme to tak. Dokončím obchádzku a potom si s tebou porozprávame. Nechaj si čas na premýšľanie. Obrátila sa od nej a prešla ku Katke.
A vy ako sa máte? Naklonila sa nad ňou… Výborne. Druhý pôrod? Priniesť dieťa na kŕmenie? opýtala sa.
Áno, samozrejme, rýchlo odpovedala Katka.
Lekárka na ňu chvíľu hľadela, ako keby chcela niečo povedať. Potom sa obzrela na Kováčovú, ktorá sa opäť otočila k stene, vzdychla a vyšla.
Keď sa dvere zatvorili, Katka sa posadila na posteli.
Ako sa voláš? Počkala chvíľu, ale susedná mamička neodpovedala. Rodili sme spoločne v noci. Ty si bola skôr. Prosím, prečo nechceš vidieť syna?
Mladá mamička mlčala.
Môjmu synovi je už päť… Katka sa zamyslela a potom zrazu spýtala:
Chlapec, jeho otec… opustil ťa? Na potrat bolo už neskoro? Myslíš si, že ho sama nevychováš? Hovorí sa, ak Boh dá dieťa, dá aj na dieťa. Uvidíš. Katka rozprávala k strnulému chrbátu Kováčovej.
Tvojho chlapca po pôrode odvezú do detského domova. Nikdy nepozná teplo matky, tvoje teplo. Starali by sa o neho cudzie ženy. Bude si myslieť, že jedna z nich je jeho mama. Bude hľadať v ich očiach nádej. Ale ženy by prichádzali a odchádzali, lebo majú svoje deti. A tvoj synček by plakal a volal mamu.
Neskôr by ho poslali do sirotinca. Celý život by ťa hľadal. Myslíš, že na neho zabudneš? Vymažeš ho zo života? Časom by si ľutovala svoje rozhodnutie. Ak by ho niekto adoptoval, inú ženu by volal mamičkou…
Prečo ma všetci necháte na pokoji? Nie je to vaša vec. Neviete o mne nič! vyhrkla Kováčová, hlas sa jej triasol od slz.
Máš pravdu, neviem, prikývla Katka. Ale len tak sa od dieťaťa neodchádza, najmä keď si prešla pôrodom, počula jeho krik. A vieš čo? Je dobré, že ťa opustil. Lepšie hneď. Znamená to, že je slaboch. Nemiloval teba, nebude milovať ani syna. Aj s manželom sa dá byť samoživiteľkou.
S manželom sme sa zobrali na treťom ročníku. Štátnice som robila s veľkým bruchom. Nervozita spôsobila, že som rodila o dva týždne skôr. Myslela som, že som mu urobila radosť. Muži snívajú o synoch. Ale z neho sa nikdy nestal otec. A zo mna, úprimne povedané, bola hlúpa a neČas ukázal, že Katkina rada bola pravdivá, lebo Líza našla v synovi lásku, ktorá jej dala zmysel života, a po rokoch spoločných radostí i starostí nikdy neľutovala, že sa rozhodla stať sa jeho maminkou.
