Mami, prečo si ma nepozvala na svoje narodeniny? Zovrela telefón tak silno, že jej prsty zbielali. Veď sama vieš… Matka si povzdychla. Keď si odišla z rodiny… otec ti to nemôže odpustiť. A Dano… no, vždy bol za Zuzanu, ktorá ťa tiež nemá v láske.
Katka stála pred zrkadlom, upravovala tienidlá na očných viečkach. Vzácny večer bez detí kamarátky ju presvedčili, aby vyšla von, aby si oddychnula. Rozvod ešte nebol definitívny, ale žiť s manželom pod jednou strechou už viac nezvládala.
Ty si sama rozvrátiš rodinu, hovoril otec.
Ty si vždy všetko komplikuješ, pridal sa brat.
Už dávno prestala vysvetľovať. Načo? Mužská solidarita im aj tak nedovolila postaviť sa na jej stranu.
Ale od mamy bolo zvlášť trpké počuť, že ideálnych ľudí neexistuje, ty si žiješ v oblakoch. Nikto nechápal, čo jej vlastne vadí. A teda niečo s ňou muselo byť zle.
Zazvonil telefón. V slúchadle nadšene kričala Lenka:
Si pripravená? Taxík čaká pri vchode!
Áno, vychádzam.
Deti už spali starostlivosť o nich prebrala stará mama. Nie jej matka tá ju usilovne trestala za túžbu po rozvode ale svokra, ktorá sa zdala byť jediná, kto ju neodsudzoval.
Ste si istá, že to zvládnete? opýtala sa Katka už v dverách. Volajte, ak čokoľvek. Nehanbite sa!
Samozrejme, už choď! Mávla rukou. Nie sú už príliš malé. Raz za rok si zaslúžiš oddych.
Prikývla, ale vnútri niečo stislo. Raz za rok. A ona nebola nikde už tri roky, okrem detských vystúpení a rodičovských schôdzok.
Klub bol hlučný, módny. Katka sa dokonca trochu triasla dlho nevyšla nikam, netancovala, necítila sa ako žena, ale iba ako matka, manželka alebo nešťastnica, čo opustila normálnu rodinu.
Hudba bola taká hlasná, že by človek ohluchol. Blikajúce svetlá, smiech, cudzie telá, vôňa piva a drahých parfumov.
Konečne! Olena ju chytila za ruku. Bez teba sme už začali!
Katka sa usmiala a prvú pohárik vypila jedým dychom. Bože, ako dlho to bolo.
Tancuješ?
O chvíľu, ja…
A vtedy ju zbadala.
Pri veľkom stole uprostred sály jej brat Dano, jeho žena Zuzana v trblietavej šatke, otec s pohárikom šumivého, teta Lýdia, strýko Viktor… Celá jej rodina.
Čo… Hlas jej vypol.
Lenka si všimla jej pohľad, pozrela sa tým smerom:
Pozri, to sú tvoji? Aká náhoda!
Náhoda?
A vtedy cvaknutie v hlave. Streda. Matkiny narodeniny.
Mami, tvoje narodeniny sú v stredu? pýtala sa cez víkend. Vždy sme oslavovali v sobotu. Tento rok takisto?
Matka úmyselne sklopila oči, vyhýbajúc sa jej pohľadu.
Ach, čo tá sobota, každý rok oslavovať? Tentoraz to nejde, Katka, rôzne starosti…
Matka sa zatvárala. Chceli oslavu bez nej. Chceli byť spolu. Ona tam nepatrila.
Si v poriadku? Olena stmavla.
Pomaly ustúpila.
Ja? Áno… musím ísť domov.
Čo?! Práve si prišla!
Ale Katka už kráčala k východu, srdce jej búšilo, v očiach stáli horúce slzy. Nikto z rodiny si jej nevšimol.
V taxíku sa oprela o okno a konečne si dovolila plakať. Ticho, bez zvuku. Nechceli ju vidieť. A zdalo sa, že nikdy nechceli.
Taxík zastavil pred jej domom, ale von sa jej nechcelo. Vnútri všetko hor
