**Osobné zápisky**
Mami, prečo si ma nepozvala na svoje narodeniny? Zovrela telefón tak, až jej zbielali prsty. Veď sama vieš Matka si vzdychla. Ako si odišla z rodiny otec ti to nevie odpustiť. A Dano no, on bol vždy za Svetlanou, ktorá ťa tiež nemá rada.
Katka stála pred zrkadlom, urovnávala tienidlá na očných viečkach. Vzácny večer bez detí kamarátky ju presvedčili, aby vyšla von, rozptýlila sa. Rozvod ešte nebol definitívny, ale žiť s manželom pod jednou strechou už nedokázala.
Ty sama rozvraciaš rodinu, hovoril otec.
Ty si vždy všetko komplikuješ, pridal sa brat.
Už dávno sa prestala vysvetľovať. Načo? Mužská solidarita im aj tak nedovolila postaviť sa na jej stranu.
Ale od mamy to bolo obzvlášť bolestivé počuť, že ideálni ľudia neexistujú, že žije v oblakoch. Nikto nechápal, čím je nespokojná. A teda niečo s ňou nie je v poriadku.
Zazvonil telefón. Na druhej strane radostne kričala Lenka:
Pripravená? Taxík čaká pred vchodom!
Áno, vychádzam.
Deti už spali starostlivosť o ne prevzala svokra, nie matka, ktorá ju trestala za túžbu po rozvode.
Ste si istá, že to zvládnete? opýtala sa Katka už vo dverách. Kľudne zavolajte, ak čo!
Ale no tak, už choď! Máchla rukou. Nie sú príliš malé. Aspoň raz za rok by si sa mala odmeniť.
Pokývala sa, ale vnútri sa jej niečo stiahlo. Raz za rok? Tri roky nebola nikde, len na detských akciách a rodičovských schôdzkach.
Klub bol hlučný, módny. Katka sa dokonca trochu triasla dlho nikam nevyšla, netancovala, necítila sa len ako žena, nie ako matka, manželka alebo neúspešnica, čo opustila normálnu rodinu.
Hudba bola tak hlasná, že by človek ohluchol. Blikanie svetiel, smiech, cudzie telá, vôňa chmeľu a drahých parfumov.
Konečne! Olena ju chytila za ruku. Už sme začali bez teba!
Katka sa usmiala a prvú pohárik vypila naraz. Bože, ako dlho to bolo.
Tancuješ?
O chvíľu, ja
A vtedy ich uvidela.
Pri veľkom stole uprostred sály jej brat Daniel, jeho žena Svetlana v lesklej šate, otec s pohárikom šampanského, teta Lýdia, strýko Viktor Celá jej rodina.
Čo Hlas sa jej stratil.
Lenka si všimla jej pohľad, pozrela sa tým smerom:
Pozri, to sú tvoji? Aká náhoda!
Náhoda?
A vtedy jej to kliklo. Streda. Matkine narodeniny.
Mami, tvoje narodeniny sú v stredu? pýtala sa cez víkend. Vždy sme oslavovali v sobotu. Tento rok tak isto?
Matka úmyselne sklopila oči.
Ktorá sobota, či každý rok treba oslavovať? Tentoraz to nejde, Katka, rôzne záležitosti
Záležitosti? Áno. Záležitosti aby sa všetci stretli bez nej. Oslávili. Ona tam nepatrí. Ona, čo všetko kazí.
Si v pohode? Olena sa zachmúrila.
Pomaly ustúpila.
Ja? Áno musím ísť domov.
Čo?! Veď si práve prišla!
Ale Katka už kráčala k východu, srdce jej búšilo, v očiach stáli horúce slzy. Nikto z príbuzných si jej nevšimol.
V taxíku sa oprela o okno a konečne si dovolila plakať. Ticho, bez zvuku. Nechceli ju vidieť. A zrejme nikdy nechceli.
Taxík zastal pred jej domom, ale von ísť sa jej nechcelo. Vnútri všetko horelo od urážky, od hanby, od tej večnej otázky: prečo? Čo je so mnou zlé?
Ešte nestihla zatvoriť dvere, keď pípol telefón. Správa od brata: Ahoj. Dnes má mama narodeniny. Blahoželala si jej?
Sadla si na lavičku pred domom, napísala odpoveď: Bola som tam. Nevšimli ste si ma. Zavrela oči. Nadýchla sa. Zmazala správu.
Telefón znova vibroval. Mama.
Haló? Hlas sa jej triasol.
Je všetko v poriadku? Matka šepkala, akoby sa bála, že ju niekto počuje. Dano povedal, že neodpovedáš
Bola som v klube.
Ticho.
V akom klube?
V tom istom, kde ste vy všetci.
Ticho. Potom šum, akoby si matka prikryla telefón rukou.
Ty ty si nás videla?
Áno.
Ďalšia pauza. Dlhá.
Mami prečo? Zovrela telefón tak, až jej zbielali prsty.
Veď sama vieš Vzdychla si. Ako si odišla z rodiny otec ti to nevie odpustiť. A Dano vždy bol za Svetlanou, ktorá ťa nemá rada.
A ty?
Ticho.
Odpoveď bola jasná.
Doma deti spali. Svokra, keď uvidel
