Mami, už máš 65 rokov. Treba ísť k notárovi a dom prepisovať na dedičstvo, vyčítala sestra počas návštevy.
Pred týždňom mala moja mama sviatok 65 rokov. Nechcela to veľmi oslavovať, len nás pozvala domov na malé posedenie. Priniesol som jej krásnu kytičku ruží, teplý župan a k tomu papučky. Do obálky som vložil ešte 120 eur, veď sa jej určite zídu.
Moja žena a deti však nemohli prísť. Syn bol chorý, dcéra mala preteky a Ritu poslali narýchlo na služobnú cestu do Bratislavy. Deti však pre babku nakreslili veľký obrázok, ako sme všetci spolu pred domom.
Do dediny však prišla aj moja mladšia sestra Zuzana:
Počuj, zabudla som niečo kúpiť mame. Povedz, že ten župan je odo mňa aj od teba, dobre?
Dobre, ale nezabudla si, že mama má sviatok? Navyše okrúhly vek.
Jaj, Mirko, nevieš, aké mám starosti v robote!
Moja sestra je trochu nesamostatná. V devätnástich mala dcéru s nejakým chalanom z internátu, ale ten ju nechal, ani výživné neplatí. Vtedy som robil na stavbe a sem-tam som jej posielal peniaze, aby mala na jedlo, dojčenské výživy, oblečenie pre moju neter.
Vybavil som pre Kristínku aj škôlku a Zuzane prácu, známy hľadal predavačku do obchodu. Robila tam tri mesiace a skončila. Odvtedy sa živorí po brigádach raz robí nechty, inokedy predlžuje mihalnice. Minulé leto odišla na brigádu do Nemecka, dcérku nechala na mamu. Za tri mesiace priniesla ledva 2800 eur. Aj tie minula na hlúposti nový mobil pre seba, notebook pre dcéru. Ja toľko zarobím za mesiac vo firme, ale naozaj makám.
Mama mala veľkú radosť, že sme prišli a pripravila toľko dobrôt! Prišla aj suseda a teta Oľga.
No oslava skončila hádkou. Zuzana totiž vytiahla tému dedičstva rovno za stolom:
Mami, a na koho prepíšeš dom?
Ale, Zuzi, čo sa pýtaš? Veď si ho rozdelíte rovným dielom.
Aký rovným dielom? Mirko už má vlastný byt aj podnikanie a ja bývam stále v podnájme. Načo je jemu tento dom?
Hovorila tak, akoby mama mala ešte dnes zomrieť. Bez hanby to riešila pred všetkými.
Zuzka, teraz nie je vhodná chvíľa. Nenič oslavu.
A kedy už potom? Mama, máš už 65. To je vážny vek. Radšej nič neodkladaj, choď k notárovi a napíš dom na mňa.
Tete Oľge až zabehlo z čaju, keď to počula. Nevydržal som tú drzosť a potichu som ju odviedol do kuchyne:
Si normálna? Čo to splietaš pri stole? Už si mamu v duchu pochovala?
Do našich vecí sa nestaraj. Sama dieťa vychovávam, a vy…
Sama? Zabudla si, ako som ti nosil peniaze, a mama s Kristínkou pomáhala? Neštvi ma, lebo ťa roztrasiem!
Zuzana sa na mňa veľmi urazila. Zobrala dcéru a odišli domov, ani sa nepozdravili. Dokonca mi začala vyhrážať, že na mňa podá žalobu na súd. Ale jej vyhrážky sú mi ukradnuté.
Mama si to všetko však veľmi berie k srdcu. Zuzana donútila Kristínku, aby s babkou nekomunikovala, nezdvíha ani telefonáty. Všetko len kvôli domu. Mama plače a chytá sa za srdce.
Naozaj neviem, čo so sestrou robiť. Dospelá žena a správa sa ako rozmaznané dieťa.
V živote by sme si mali vážiť rodinu a zdravé vzťahy viac než pozemky či majetok. Dom možno rozdelíme, no rozdelené srdcia sa ťažko zliepajú dokopy. To by malo byť pre každého z nás najväčším poučením.
