Mama povedala, že syn nie je môj.
– Chcem urobiť test DNA!
Ivan stál vo dverách a jeho výzor jasne naznačoval, že to myslí vážne.
Maša v tej chvíli umývala riad a kvôli hluku vody mala pocit, že sa jej to len zdalo.
Preto vypla vodu a opýtala sa manžela znova.
– Čo si povedal?
– Chcem urobiť test DNA nášmu dieťaťu.
– Prečo? – opýtala sa Maša, utierajúc si ruky.
– Pretože si myslím, že syn nie je môj.
Tak to sú novinky… Ich syn Timotej mal už štyri roky. Samozrejme, Ivana nebolo možné nazvať otcom roka, ale syna mal vždy rád. Trávil s ním čas, kupoval mu hračky a niekedy s ním večer aj zostával sám, keď Maša potrebovala niekam ísť.
Nikdy za celý život nenaznačil, že by pochyboval o otcovstve. A nemal ani žiadne dôvody na pochybnosti. Maša a Ivan sa vzali pred šiestimi rokmi, a po roku Maša zistila, že je tehotná.
Ten rok boli šťastní a Maša, samozrejme, nemala nikoho iného. Nebolo to možné! Tak prečo teraz toto?
– Môžem sa spýtať, prečo na to myslíš? – spýtala sa Maša.
Ivan sa okamžite usmial. Potom na svoju ženu nedobrým pohľadom pozrel.
– Hej! Už sa ma snažíš odhovoriť! Keby si mala čisté svedomie, nemala by si sa čoho báť!
Zdalo sa to byť nezmyslom.
Maša a Ivan nemali v zásade nejakú veľkú lásku, ale žena verila, že to všetko je rozprávka. Čo je vlastne tá vaša láska? Ak ti je s človekom dobre, rešpektujete sa navzájom, nepodvádzate sa, tak to je celkovo to, čo láska znamená.
Nikdy za roky manželstva ju jej manžel takto neurážal. Mali medzi sebou rešpekt a dôveru, a teraz jej otvorene predhadzuje takéto obvinenia!
– Nesnažím sa ťa odhovoriť, – povedala Maša čo najpokojnejšie. – Len ma zaujíma, prečo si po štyroch rokoch od narodenia Timka začal myslieť, že to nie je tvoj syn?
– Veď ani na mňa nevyzerá! – prišiel so svojim argumentom muž, ktorý si myslel, že to je nevyvrátiteľné. – Ja som blondín, a všetci moji príbuzní sú svetlí, ale Timka má tmavé vlasy a hnedé oči!
– A nič s tým, že ja mám tmavé vlasy a hnedé oči? – opýtala sa Maša. – A je kópia môjho otca, sám to vidíš!
– Nevidím, – rýchlo poprel Ivan. Aj keď sám ešte pred šiestimi mesiacmi obdivoval, ako Tima vyzerá ako dedko. – Zato vidím, ako sa podobá na tvojho kolegu!
– Ktorého? – spýtala sa Maša zo zvedavosti.
– Ktorého, ktorého? – napodobnil ju manžel. – Na toho, Marka!
Maša sa neudržala a zasmiala sa. Ešte pred tehotenstvom pracovala v nábytkovom obchode ako manažérka a mali tam skladníka Marka. A mimochodom, Tima sa na neho vôbec nepodobá. Len tmavými vlasmi.
– Ivan, to je hlúposť, – zakývala hlavou Maša. – Dobre vieš, že som ťa nikdy nepodviedla!
– Moja mama so sestrou mi hovorili, že sa budeš brániť! V každom prípade chcem test spraviť!
Aha, tak tu je dôvod… Všetko zapadlo na svoje miesto.
Maša patrila k tým ľuďom, ktorí sú všetkým sympatickí. Bola milá, komunikatívna a ochotná pomôcť. Ale mala v sebe aj pevnú vôľu, ktorá nedovolila ostatným, aby po nej šliapali. Ak sa jej niečo nepáčilo, vždy to povedala. Nikdy nebolo pokrytecká.
S Matkou Ivan sa hneď nerozumeli. V začiatkoch sa jej svokra zdala byť milou ženou. Vždy pripravila stôl, keď prišli na návštevu, robila jej komplimenty, nezabudla spomenúť, aké šťastie mal jej syn, že našiel takú rozumnú a krásnu ženu. Maša sa tešila, že mala to šťastie so svokrou, lebo iné nemali také šťastie.
Ale čoskoro sa ukázalo, že táto milá žena za stolom sa usmieva a za chrbtom o Maše hovorí zlé veci. Že je hlúpa a zlou gazdinou, dokonca aj škaredá ako čert. A posledná vec ju veľmi urazila, pretože Maša bola objektívne veľmi sympatická.
Samozrejme, Maša sa rozhodla nezatvárať oči pred touto situáciou. Pri ďalšej návšteve všetko jasne povedala, nezabudla objasniť, aby si svokra už stanovila o nej názor.
Vtedy sa ukázala všetka zlá povaha ženy. Ale Maša tento problém vyriešila jednoducho – prestala sa s ňou stretávať. Manžel chodieval na návštevu, aj s ich synom, ale k nej Maša ju nezvala.
Sestra Ivanova bola podobná svojej matke. Tiež rada klebetila o všetkých. Všetci okolo boli vždy vinní z jej problémov. Aj v tom, že ju manžel opustil (hoci sa len dozvedel o jej milencovi), že ju vyhodili z práce (chytili ju pri krádeži), a že jej vypnuli elektrinu (pol roka za ňu neplatila!). Zo začiatku sa Maša pokúšala s ňou vychádzať, ale zistila, že počúvať jej problémy a súhlasiť s nimi s čistým svedomím nedokáže. Pravda, ako je známe, nikomu nie je milá.
A teraz sa ukazuje, že svokra a sestra natrápili jej manžela. Zrejme mu dlhodobo kaitali a nakoniec dosiahli svoje.
Maša sa rozhodla, že dá Ivanovi šancu spamätať sa. Sadla si za stôl a vyzvala manžela, aby si tiež sadol.
– Ivan, dobre vieš, že tvoji príbuzní ma, mierne povedané, veľmi nemajú radi. A naliali ti do hlavy hlúposti, ktoré môžu náš vzťah zničiť.
– Ak nemáš čo skrývať, – povedal manžel, akoby ju nepočul, – tak potom urobme test.
– Dobre, – vzdala sa Maša. – Urobíme. Ale len s jednou podmienkou.
– Akou? – posmešne sa spýtal Ivan.
– Keď test ukáže, že dieťa je tvoje (a ono to ukáže), zbalíš si veci a pôjdeš k mamči. A rozvedieme sa.
– Prečo? – zamračil sa Ivan.
– Pretože nebudem žiť s človekom, ktorý mi nedôveruje, hoci nemá na to žiadny dôvod. Ak ti je názor mamy dôležitejší, smelo vpred! Ak budeš myslieť svojou hlavou, pochopíš, že som ťa nikdy neoklamala.
Ivan sa zamyslel. A Maša dúfala, že sa jej manžel spamätá a prestane s tým nezmyslom. Ale podľa všetkého mu dobre zaplietli hlavu, lebo po chvíli Ivan vyhlásil:
– Urobíme ten test. A dosť.
– Dobre, – prikývla Maša.
Možno Ivana presvedčili, že syn nie je jeho. Alebo možno len nebral slová svojej ženy vážne. No už na druhý deň zobrali vzorky DNA od jeho a Timoteja.
Test trval týždeň. Počas toho týždňa Ivan a Maša spolu nehovorili. K tomu žena si všimla, že manžel je chladný aj k synovi.
Aj ona sama netrpezlivo čakala na výsledky testu. Aby ich mohla predložiť manželovi. Maša už mala pevne povedané, a ak by to on sám začal veriť, možno by to ešte prijala. No nie, veď všetko bolo v poriadku, kým nezačal počúvať mamičku. A čo bude ďalej? Možno svokra ešte niečo ľstivo vymyslí, len aby ich rozdelila a očiernila svoju nevestu. Maša to neplánovala tolerovať.
Keď na email prišli výsledky, Maša zavolala Ivana. Otvorila výsledky a ani sa na ne nepozrela. Výsledok aj tak vedela. Len prevrátila telefón smerom k manželovi.
Ten ich dlho študoval so záujmom a potom sa usmial.
– Tak predsa len Timka je môj! Och, priamo kameň zo srdca spadol! Musíme usporiadať oslavu!
– Samozrejme, musíme, – prikývla Maša. – Ale nie na tvoje otcovstvo – to bolo známe hneď, keď som otehotnela. Ale na naš rozvod.
– Aký rozvod? – zamračil sa Ivan. – Maši, to myslíš vážne? Áno, pochyboval som! A vieš, koľko mužov vychováva cudzie deti?
– Neviem, a ani nechcem vedieť, – nakrátko odvetila žena. – Ale viem presne, že nemám záujem žiť s niekým, kto nepremýšľa svojou hlavou. Kto je pripravený ublížiť blízkej osobe len preto, že niekto niečo povedal. Kto sa ani k synovi týždeň nepriblížil, lebo si sám niečo vymyslel. Odíď, Ivan.
Ivan sa ešte dlho snažil zachrániť rodinu. Dokonca sa ospravedlnil za svoje správanie a sľúbil, že už nebude počúvať príbuzných.
Ale Maša bola neoblomná. Zdalo by sa, že je to maličkosť, no tak dobre odhalila podstatu muža, s ktorým žila a ktorému porodila dieťa.
A ešte Maša súcitila s tou, ktorá sa s Ivanom možno niekedy zblíži. Pretože aj tá bude mať iste ťažkosti, vzhľadom na zlé jazyky jeho príbuzných. Ale možno Ivan urobil aspoň nejaké závery a do budúcna bude múdrejší, aj keď ťažko. Ľudia sa nemenia.
