Mama príde? Zruš to! Bude tu moja bývalá!
Eva stála pri sporáku, keď sa po celej kuchyni rozšírila vôňa pečeného mäsa a korenia. Bol to jeden z tých zriedkavých večerov, keď mala čas uvariť niečo lepšie ako praženicu. Unavene si utrela čelo, otočila sa a zvolala:
— Janko, pamätáš si, že zajtra príde moja mama?
Za chvíľku sa v dverách objavil on — rozstrapatený, so zaspanými očami.
— Aká mama? — zachľúkol sa Janko. — Niečo si mi o tom hovorila?
— Áno! Pred pár dňami! — zamračila sa Eva. — Dohodli sme sa, že príde v nedeľu.
Janko zrazu zbledol a vyhrkol:
— Zruš to. Zajtra nemôže prísť. V žiadnom prípade.
— A to prečo? — stiahla obočie Eva.
— Lebo zajtra príde… Zuzka.
— Aká Zuzka?
— No… moja bývalá, — vydýchol.
V izbe nastalo mŕtve ticho. Prerušil ho len Evin kašeľ, ktorá nevedela, či sa má smiať, alebo kričať.
— To myslíš vážne? Chceš, aby zajtra bývala u nás tvoja bývalá? Presne v deň, keď príde moja mama?
— No ty si to zle pochopila! Nebude bývať, len prespá! Pohádala sa s priateľom a nemá kam ísť. Len na pár dní, vážne. S ňou už dávno nič nemám, veď to vieš! Zuzka je človek v núdzi!
— A nemyslíš, ako to bude vyzerať? Mama príde a tu sa bude motať tvoja „kamarátka” z minulosti. Skvelé predstavenie!
— Povieme, že je tvoja kamarátka. Ty si u mňa herečka — uveria!
Eva prevrátila oči, ale v hĺbke duše si už predstavovala scénu, ako tá Zuzka príde a hneď na prahu nazve Evu pani domu. Bolo to nepríjemné, ale zvedavé.
Večer zazvonil zvonek. Na prahu stála Zuzka — vysoká, sebavedomá, s moderným účesom a taškou z butiku. Prehodila pohľad po Eve, odmeraným tónom.
— Takže ty si tá jeho zákonná? Chápem… No nic, som tu na pár dní, neboj sa — tvojho muža si neberiem.
Eva sa ovládla. Len sucho dodala:
— Izba vpravo, zajtra príde moja mama — neschválne sa tu neukáž.
Zuzka vošla, a Eva odišla do kuchyne, kde jedlo už začínalo chladnúť.
— Zuzka, večeráš s nami?
— Samozrejme! To máš koláč? Len mi nehovor, že si ho pekla sama. To sú kupované korpusy a džem, však?
— Nemusíš jesť, — sekla Eva, ale pery sa jemne zachveli do úsmevu.
Zuzka, bez toho, aby strácala tempo, zrazu navrhla:
— Chceš, naučím ťa poriadne piecť? Moja stará mama bola kuchárka, odmalička som pri variči.
A tak sa začal večer, ktorý si obe zapamätajú. Do noci sa rozprávali ako staré kamarátky, riešili mužov, recepty a dokonca módu. Eva prvýkrát cítila, že nie je len „manželka”, ale žena, ktorá vie zaujať. Zuzka nebola nepriateľka, ale spojkyňa.
Ráno Zuzka odišla do práce, a na dverá zaklopala Evina mama — Anna Pavlovna. Prvý, čo ju ohromilo, bol pach čerstvo pripraveného údeného.
— To si urobila ty? — matkine oči sa rozšírili. — To som nečakala…
Eva len prikývla, sotva potláčajúc pýchu. Vedela, komu má poďakovať — tej „bývalej”.
Večer Zuzka zavolala:
— Evička, som už doma. S Miškom sme sa usmierili. Vďaka za tie šaty a pomoc. On úplne oniemel, keď ma videl na tom bankete — povedal, že ma teraz bude brať na všetky obchodné stretnutia. A zmluvu sme podpísali, mimochodom. Si super. Zajtra sa zastavím pre veci — a objímem ťa ako kamarátka!
Eva položila telefón a pozrela sa na Janka:
— Vieš, mal si pravdu. Naozaj je fajn. A možno teraz viem, kto som. Nie len manželka. Ale pani domu. A žena, ktorá má čo ponúknuť.
— No ak si sa spriatelila so Zuzkou — už vôbec tejto svetu nerozumiem! — rozpáčil rukami Janko.
— Len nám do toho nezasahuj, — usmiala sa Eva, — a všetko bude fajn.
