Mama mojej manželky je bohatá, nikdy nebudeme musieť pracovať, tešil sa môj kamarát.
Môj známy, volá sa Jozef Mišuta, vždy túžil žiť pohodlne na úkor druhých. Dával si záležať na tom, aby sa zapáčil dievčine z bohatej rodiny. Videlo sa mi, že ju vôbec nemiluje a z takého manželstva nemôže byť nič dobré. Jozef však veril, že bohatá manželka je vstupenkou k jeho šťastnému a pohodlnému životu. Človek by tomu možno aj uveril, ak by ona sama vedela, ako peniaze zarobiť. Ukázalo sa, že jej rodina je zámožná vďaka matke, ktorá vlastnila niekoľko veľkých predajní v Košiciach.
Snažil som sa Jozefa prehovoriť:
Nemyslíš si hádam, že budú živiť lenivca. Je lepšie byť nezávislý a mať poriadnu prácu.
Ale prosím ťa! Budeme mať dieťa. Úplne mi veria! rozplýval sa Jozef.
Stále som nerozumel, ako môže chlap urobiť niečo také svojej žene. To sa nepatrí. Chlap by mal pracovať a starať sa o rodinu.
Po čase som sa čudoval, ako sa mu darí. Spýtal som sa, kde pracuje. Ukázalo sa, že ani on, ani jeho manželka, Katarína, nič nerobia. Cele dni trávia doma, hrajú počítačové hry, pozerajú televíziu alebo len tak spia. Svokra ich živí. Chvíľu som mu aj závidel, že dosiahol, po čom túžil.
Mama mojej manželky je bohatá, nikdy nebudeme musieť pracovať, Jozef sa chválil svojim bohatým životom.
Možno by to tak šlo ešte dlho, ale prišli problémy s firmou príjmy klesli na zlomok. Svokra bola nútená ponúknuť Kataríne a Jozefovi miesto v obchode.
Prešiel mesiac od nášho posledného stretnutia. Raz mi zazvonil telefón: s obavami v hlase ma Jozef prosil, či by som mu nepožičal dvetisíc eur na dva týždne.
Hľadám si robotu. Prejdem prijímacím pohovorom, dostanem zálohu a vrátim ti peniaze. Sme úplne na mizine, povedal mi smutne.
Tak skončil jeho bezstarostný život. Odvtedy pracuje aj s manželkou. Peniaze mi vrátil. Toľko o zámožnej rodine. Neradno sa spoliehať na iných, treba byť samostatný a nezávislý. Len tak sa môže človek cítiť bezpečne a šťastne.
