Môj kamarát, ktorý sa volá Juraj, vždy túžil žiť pohodlne na úkor niekoho iného. Veľmi sa snažil zapáčiť dievčine z bohatej rodiny. Videlo sa mi, že ju nemiluje a z takej svadby nič dobré nemôže byť. Ale Juraj bol presvedčený, že bohatá manželka je kľúčom k jeho šťastnému a bezstarostnému životu. To by aj bolo uveriteľné, keby ona sama vedela zarábať peniaze. Pravda bola taká, že rodina tej dievčiny bola majetná hlavne vďaka jej mame, ktorá vlastnila niekoľko veľkých obchodov v Bratislave.
Snažil som sa Jurajovi dohovárať:
Naozaj si myslíš, že budú podporovať niekoho, kto sa nechce snažiť? Je lepšie byť samostatný a mať vlastnú prácu. Ale no tak, máme dieťa na ceste, úplne mi dôverujú! rozčúlene sa tešil Juraj.
Nedokázal som ho pochopiť. Predsa takto nejedná chlap k svojej frajerke. Proste to nie je správne. Chlap má pracovať a starať sa o svoju rodinu.
O nejaký čas som rozmýšľal, ako sa mu darí. Spýtal som sa, kde pracuje. Ukázalo sa, že ani on, ani jeho žena nerobia nič iba sedia doma, celý deň sa hrajú na počítači, pozerajú telku alebo vyspávajú. Kŕmi ich svokra. Priznám sa, trochu som mu aj závidel, lebo Juraj dosiahol, čo chcel.
Svokra je bohatá, miesto v práci nikdy potrebovať nebudeme, nadšene sa chválil Juraj a užíval si pohodlný život.
Možno by to tak ešte dlho pokračovalo, ale nastali problémy vo firme, príjmy klesli niekoľkonásobne. Svokra bola nútená pridať dcéru aj zaťa do práce v obchodoch.
Ubehli asi štyri týždne od nášho posledného stretnutia, keď mi zazvonil telefón: s vystrašeným hlasom ma Juraj prosil, či by som mu nepožičal dvetisíc eur na dva týždne.
Hľadám si robotu. Po absolvovaní pohovoru dostanem preddavok a vrátim ti peniaze. Sme úplne na dne, priznal smutne kamarát.
Tak skončil jeho bezstarostný život. Odvtedy pracuje on aj jeho žena. Peniaze mi vrátil načas. Takto skončila sláva bohatej rodiny. Na nikoho nečakaj, buď samostatný a spoliehaj sa na seba. Vtedy budeš žiť spokojne a s istotou.
