Matka si privinula dcérku k sebe, pobozkala ju a v duchu si kládla: Na koho sa to len podobá? Hlboko si povzdychla. Známym to tiež nedalo pokoja a stále sa na to pýtali. Či niekto nahovoril Milana, alebo sama začala tušiť niečo zlé, alebo sa Milan sám začal obávať o vernosť manželky, jedného dňa sa vrátil z práce zamračený.
Milan, čo budeme robiť? Je to skoro. Katka má ešte len dva roky, len pred chvíľou prestala nosiť plienky. Aj ja som si nestihla poriadne vydýchnuť.
Zošku z jedného materského na druhé zúfala si Lenka. Katka je maličká, stále sa dožaduje na ruky. Ako ju budem dvíhať s bruškom?
Budeme štyria a pracuješ len ty. Nechceš, aby sme s druhým dieťaťom ešte počkali? opýtala sa Lenka a v tej chvíli sa sama zľakla svojich slov.
Čo ťa to napadlo? Vyhoď to z hlavy! Milan ju prísne pozrel. Prepáč, je to na mne, ale zvládneme to, povedal už jemnejšie. Nájdeme ešte nejakú robotu popri práci.
Ak to bude znova dievčatko, nebude to problém. Z Katkiných šiat a hračiek nám ostalo veľa, ani kočík netreba kupovať.
Rozdiel budú mať malý, budú kamarátky. Ak to bude chlapec Milan sa zamyslel a potom dodal s úsmevom: Podám žiadosť na väčší byt.
Takto sa rozhodli. Katku Lenka rozmaznávala a veľmi ľúbila predsa, prvá, vysnívaná dcéra.
Nedokázala si odoprieť vziať ju do náručia, privinúť, pobozkať, hoci už bolo vidieť, že je opäť v očakávaní.
Aj keď sa hanbila priznať sama pred sebou, dúfala, že to druhé dieťa možno nedonosí prišlo akosi prirýchlo.
Osud však zariadil inak. Tehotenstvo prebehlo bez ťažkostí a práve včas sa do rodiny Kováčovcov narodilo ďalšie dievčatko.
Keď ju prvýkrát priniesli na kŕmenie, Lenku prekvapilo svetlé páperie na temene bábätka. Aj Lenka, aj Milan boli tmavovlasí.
Katka mala po narodení tiež čierne vlasy, až potom trocha vybledli. Možno tejto časom ešte stmavnú, utešovala sa Lenka.
Nádherne modrooké a snehobiele bábätko roznecovalo obdiv všetkých naokolo. Nad menom rodičia dlho nerozmýšľali dali jej meno Vierka.
Netradičné, poctivé slovenské meno a sestry budú mať rovnaké iniciály. V tom cítili niečo zvláštne vlastné.
Nikto nevedel vysvetliť, ako sa v jednej rodine narodili tak rozdielne dcérky. Vierka sa nelíšila len od sestry, ale aj od rodičov.
A čím viac rástla, tým bola odlišnosť zreteľnejšia ako keby ju k nim privial neznámy vietor.
Po čase jej vlásky trošičku stmavli do svetlého plavého odtieňa. Bola pokojná, bucľatá a s modrými očami skúmala svet.
Lenka si ju privinula, bozkávala a opakovane si kládla tú istú otázku: Na koho sa len podobá? Povzdychla si. A nemala odpoveď. Známym to tiež nedalo pokoja.
Možno niekto Milana poplietol, možno matka tušila niečo čudné, alebo sa Milan sám báť začal, no jedného dňa po návrate z práce bol zamračený.
Dlho mlčal, čím Lenku rozrušil a potom od nej začal žiadať vysvetlenie. Obvinil ju z nevery.
Pripomenul, že o ňu sa kedysi uchádzal jeden blondiak. Či s ním náhodou nezblúdila? Alebo v nemocnici deti vymenili. Aj to sa občas stane.
Nikoho som ti nebola neverná. Vierka je naša, nikto ju nevymenil, plakala Lenka, dotknutá a smutná z bezdôvodných obvinení.
Hádali sa každý deň. Príbeh smeroval k rozvodu. Lenka si začala baliť veci, keď sa Milan spamätal.
Svoju ženu miloval. Ak odíde, zoberie aj dievčatá a on ostane sám. Toho sa bál. Len chcel vedieť pravdu.
Hanbil sa zakaždým počúvať prekvapené poznámky známych: Komu sa tá vaša Vierka podobá? Ani na otca, ani na mamu
Pripadal si, že mu na čele dopĺňa parohy. Lenku prehovoril, nech zostane, no oznámil jej, že dá spraviť test otcovstva. Lenka sa opäť rozplakala.
Ako mám ostať, keď mi neveríš? Test chceš, rovno vyskúšaj aj Katku, možno ani tá nie je tvoja. Bude lepšie, keď sa rozídeme.
Milan sám vzal vzorku slín od mladšej a vlasy od staršej, materiál osobne priniesol do laboratória.
Dlho zaťažoval laborantky otázkami, či si nemôžu popliesť vzorky, či sa dajú podstrčiť cudzí výsledky.
Uistili ho, že to nie je možné. Trochu sa upokojil.
Dievčatá hádky vnímali. Vierka mala štyri, aj ona cítila, že sa mama s otcom pre ňu hádajú.
A Katka jej to bez okolkov rovno povedala:
Ty nie si moja sestra. Podstrčili ťa nám. Kvôli tebe sa naši hádajú a rozídu sa.
Vierka sa rozplakala. Ani mama, ktorá si ju vzala na ruky, ju dlho nevedela utíšiť.
Katka premýšľala, ako sa sestry zbaviť. Ak by nebola, rodičia by sa nehádali a nerozišli.
Raz išla mama do obchodu, dievčatá nechala samé, otec bol v práci. Katka Vierku obliekla a navrhla, že sa pôjdu prejsť. Vodila ju čoraz ďalej od domu.
Keď sa Lenka vrátila a deti doma nenašla, vybehla na ulicu, ale nikde ich nebolo.
Suseda z prízemia si všimla, ako sestry niekam šli, no domov sa ponáhľala na obľúbený seriál, nezaoberala sa nimi.
Šialená matka behala po okolitých domoch, hľadala deti. Pripojil sa aj Milan. Blížil sa súmrak, dievčatá nikde.
Zavolali políciu. Po hodine onú náhodou našli. Najprv Vierku jedna pani zatelefonovala, že našla v parku uplakané malé dievčatko.
O chvíľu našli aj Katku. V tme zablúdila, nevedela trafiť domov.
Rodičia boli radi, že ich našli, nespravili im scénu. Katka, samozrejme, nepriznala, že chcela sestru odkloniť čo najďalej od domova.
Opäť sa rodičia hádali. Otec vyčítal Lenke, že nechala deti bez dozoru, ona zas, že on nie je nikdy doma.
Veď ich mohla zraziť auto, alebo ich niekto ukradnúť pre predaj orgánov
Nakoniec otec dostal výsledky testov. Z nich jasne vyplynulo, že je otcom oboch detí. Zrady sa nekonali.
Lekár vysvetlil, že takto sa prejavujú utajené gény. Aj bledé ženy môžu porodiť tmavšie deti prejavy dávnych predkov.
Rodina znovu našla pokoj. No Vierka sa cítila stále čudná, akoby bola navyše.
Sestry si k sebe nenašli cestu. Katka cítila nevraživosť k mladšej, pri hádkach jej pripomínala, že ju nikto nemá rád, že nie je naozajstná sestra.
Mne kupujú nové šaty, ty nosíš moje staré, lebo nie si naša! nezabudla dodať.
Vierka plakala, matke sa však nesťažovala. Katka ju často udávala, sama bola nevinná, na Vierku sa všetko zviezlo.
Po kom si, Vierka, ber si príklad z Katky, tá pekne poslúcha, povzdychla si mama.
Tak Vierka pochopila, že sťažnosti sú zbytočné. Mama má rada len Katku.
Sadla si do kútika, zavrela oči a dúfala, že ak sa nebude vidieť, možno tu naozaj nie je.
Takto sa ukrývala pred mamkinými vyčítavými pohľadmi, pred nepochopením Katkinej nevraživosti.
Katka skončila strednú prvá, ďalej študovať nechcela. Načo by pekná dievčina študovala?
Na diskotéke si našla frajera a čoskoro sa vydala. Mal byt, pracoval s otcom, čo obchodoval s jazdenými autami.
Samozrejme, aj Vierku mala mama rada, ale nevedomky vždy dávala Katku za vzor.
Vierka cítila porovnávanie celým detstvom a nikdy to nebolo v jej prospech. Utvrdzovali to aj slová Katky oblečenie vždy podedené.
Katka je šikovná, pekného chlapa si našla. Ty by si sa tiež už mohla rozhýbať. Veď len sedíš doma, snívaš a kreslíš si. Mohla by si sa ísť aspoň prejsť, vyčítala mama.
Z posledného ročníka si jej všimol chlapec. Vierka sa mu dôverčivo oddala. Túžila, aby ju niekto naozaj ľúbil.
Nezbadala hneď, že čaká dieťa. Keď si to uvedomila, zľakla sa a povedala chlapcovi.
Ten ju mal rád, rozhodol sa porozprávať s rodičmi. Tak sa ich tajný vzťah prevalil.
Chlapcova mama prišla za Kováčovcami, prosila, nech dcéru na interrupciu pošlú, nech jej synovi nezničia život.
Vierkin otec sa však za dcéru nečakane postavil. Možno tým chcel odčiniť svoju ranú chybu, alebo mu dcéry bolo vážne ľúto.
Nech porodí, vyhlásil. Nič jej život ničiť nebudem, to už stačilo. Ak nechcete vnúča, vychováme ho sami.
Nešťastného otca poslali rodičia študovať do iného mesta k príbuzným. Vierku dali na individuálne štúdium.
Škola sa snažila kauzu tajiť, kým nedošla až ku komisii. Všetko by skončilo v predstavách: škola zlyhala, neustrážila, zlé vedenie.
Skúšky skladala Vierka doma za prítomnosti pedagógov v jej stave by bola v škole na kríž.
Učiteľka angličtiny nad ňou zmilovala, pomohla jej dostať z maturity výbornú.
Ale načo jej bola? Porodí, bude doma s dieťaťom, do učenia sa jej nebude chcieť.
Neočakávane sa zrútil svet: otec náhle zomrel. Pracoval ako kôň, starostí mal samé, srdce to nevydržalo.
Odkväcol pri televízore, kým oddychoval, a už sa nezobudil. Mama ho prišla volať na večeru, ešte bol teplý.
Skríkli, nariekali, prišla rýchla, potom pohrebné služby. Vierke z toho začali predčasné pôrody.
V ten deň, keď odišiel otec, priviedla na svet chlapčeka. Presne takého ako ona s plavým chumáčikom na čele a modrými očami.
Na pohreb sa nedostala, ležala v nemocnici. Na prepustenie prišla matka, ubolená smútkom. Doma, v záchvate bolesti, povedala, že Vierka otca do hrobu priviedla.
Od nej sú stále len starosti. Ale vnuka si zamilovala.
Ako by nie? Krásny, svetlý chlapček vyzeral ako anjelik. Len sa obávala, že s dieťaťom Vierku už nikto nevezme.
Nechcem žiadneho. Otec mi neveril, cudzí by k môjmu synovi lásku nemal, povedala Vierka.
Malý Samko rástol rozumne, na svoj vek bol až výnimočne vnímavý a pokojný. Mal päť, keď do ich životov znova vstúpila Katka.
Na rozdiel od sestry, Katka detí nemala a túžila po nich zúfalo.
Rodičia jej muža chceli vnuka a dediča. Začali mu dohovárať, aby si našiel inú ženu.
Muž sa jej, samozrejme, vzdialil. Katka trpela, ale neodišla. Kam by šla? K matke? Do biedy sa jej nechcelo vracať. Zvykla si na pohodlie a doma už žili nenávidená Vierka so synom.
Samko chodil do škôlky, Vierka si urobila kurz kaderníčky, začala pracovať.
Katka opäť túžila zbaviť sa sestry. Už ju však ruka neodvedie ďaleko od domu. Rozhodla sa, že jej nájde muža.
K nim domov často chodil opravovať počítače mladý, sympatický, slobodný technik. Katka by s ním aj niečo začala, no odbil ju.
A tak chcela, aby narazil na Vierku že keď nechce ju, dostane jej hlúpu sestru, a ešte aj s dieťaťom.
Poslala mu správu vraj potrebuje vážne hovoriť, dohodla si stretnutie v kaviarni. Sestre povedala, že ju zoznámi s chlapcom. Aby vraj nebola navždy sama, dieťa potrebuje otca.
Bola presvedčená, že Vierka sa mu nebude páčiť, bude pôsobiť neisto a on sa vráti k nej.
Ak by sa mu však zapáčila, Vierka sa odsťahuje, byt sa uvoľní, Katka sa vráti k matke. Vo všetkom by vyhrala.
Vierka sa vyobliekala, upravila vlasy, nemaľovala sa chcela, aby ju videl takú, aká je.
V kaviarni ho ihneď spoznala sám pri stole, hľadel si do telefónu.
Vy ste Marek? prihovorila sa.
Áno, a vy ste?
Som Katkina sestra. Volám sa Vierka.
Chlapec bol prekvapený, ponúkol kávu.
Majú tu výborné koláče, objednáte si? opýtal sa.
Ako ste to vedeli?
Chodím sem často na stretnutia s klientmi. Zas sa zahľadel do telefónu, volal Katke.
Vierka si ho prezrela. Unavené oči, strnisko na brade, rozstrapatené vlasy.
Svrbeli ju prsty, rada by ho ostrihala. Sama nevedela, ako s ním byť, Marek si ju príliš nevšímal.
Neruším vás? opýtala sa napokon.
Nie, len Vaša sestra nepríde?
Nerozumiem. Katka mi povedala, že vy čakáte na mňa. Asi som mala ísť domov.
V tej chvíli doniesli kávu.
Dáme si, keď ste už tu, navrhol Marek.
Ja si nedám, Vierka odstrčila tanierik s koláčom.
Bojíte sa, že priberiete? Vyzeráte výborne, nebojte sa, vám to pristane, povedal Marek.
Ale chlapi majú radi štíhle baby.
Kto vám to povedal? Čo vy o chlapoch viete?
Nič, priznala. Mám syna. Volá sa Samko, má päť rokov. Katka vám to povedala?
Mala by? čudoval sa.
Navzdory jej odmietaniu ju Marek odprevadil domov.
Cestou rozprával on, Vierka počúvala. Pri bráne ju poprosil o číslo.
Načo? nechápala.
Rád by som vás ešte videl. Ja som rozprával o sebe, o vás neviem nič. Zavolám vám.
Ale ozval sa až o týždeň.
Prepáč, mal som tony práce. Dnes večer mám čas, pôjdeš von?
Vierku to zaskočilo. Je mama, žije pre syna. Marek jej však nedal na výber. Rozhodla sa však risknúť.
Sadli si v kaviarni, Vierka mu opatrne začala rozprávať svoj príbeh o detstve, hádkach rodičov
S každým slovom si viac a viac uvedomovala svoju životnú cestu akoby sa na ňu dívala cudzími očami.
Po kaviarni ich sprevádzala pouličná túlavá fenka. V obchode jej Marek kúpil chlieb a salámu.
Pri pokladni stará pani počítala posledné centy, aby zaplatila za svoj nákup. Marek jej zaplatil, priložil čokoládu, párky a zmrzlinu.
A tú zmrzlinu načo? pýtala sa Vierka.
Vieš, moja starká milovala zmrzlinu, lenže si ju bála kúpiť, šetrila.
So mnou si tiež zo súcitu ako s tou fenou a starenkou? spýtala sa Vierka.
Nie! Mne sa páčiš. Si čistá, svetlá. Ale zvieratá a starí ľudia Keď mám peniaze, prečo by som nepomohol?
Pes chlieb a salámu zhltol a pobral sa ďalej svojou cestou.
Večer zavolala Katka.
Tak čo? Ako bolo?
Dobre, odpovedala Vierka.
Čo dobré?
Stretávame sa s Marekom. Ďakujem, že si nás zoznámila.
On sa ti páči? Je to neotesanec!
Je dobrý. Zaujímavý. Povedal, že sa mu páčim.
Katka niečo zamumlala a zložila. Onedlho prišla domov.
Vierka uložila Samka spať a chcela si sadnúť k nej a k mame. V kuchyni však začula rozhovor a zastala za dverami.
Tá sprostá má vždy šťastie. Chcela som si ho znechutiť, pomstiť sa, že mňa odmietol, a on sa zaľúbil do tej ovečky!
Čo to hovoríš? Máš manžela, ozvala sa mama.
Manžela Ten už si našiel inú, rozvod je otázka času. Čo mám robiť, mama?
Možno si len niečo nahováraš.
Nie. Prečo ona? Tlstá, hlúpa, hrá sa s vlasmi cudzích ľudí. Aj dieťa má, a ja sa ani toho nedočkám.
On sa mal do mňa zaľúbiť! Mne vďačí, že som ich zoznámila. Keby som ju vtedy zhodila do kanála, lepšie by bolo!
Do kanála? Preboha, čo?
Mama, čo je s tebou? zrazu vykríkla Katka.
V tej chvíli Vierka vbehla do kuchyne. Matka si držala hruď, lapala po dychu, oči jej išli vykrútiť. Vierka zavolala záchranku.
Lekári prišli včas, následky mŕtvice boli mierne.
O dva mesiace sa Vierka vydala za Mareka, so synom sa k nemu presťahovala. Mamu každý deň navštevovala. Katka od všetkých odišla a zmizla nevedno kam
Rodičia si myslia, že deti nič nechápu, hádajú sa pred nimi. Ale ony všetko nasávajú.
Súrodenecký boj o lásku rodičov, o obľubu medzi chlapcami býva krutý. Pomsta sa často obráti voči tomu, kto ju vymyslel.
Deti nikdy neposlúchajú rodičov, ale nikdy sa nemýlia, keď ich napodobňujú.
James Baldwin
Slová, ktoré dcéra počuje či už sú plné podpory a lásky, alebo sú zraňujúce si vtláča do srdca ako pravdy o sebe, o svete aj o vzťahoch.A tak Vierka, ktorá celý život hľadala domov v ocenení iných, po rokoch konečne zistila, že najdôležitejšie je prijať samu seba. S Marekom, Samkom a s pokojne starostlivou matkou naplnila dom vrúcnosťou, ktorá jej dlho chýbala. V ich izbách vonia čerstvo napečený chlieb, smiech z kuchyne sa mieša s detským džavotom i spoľahlivým tichom rodinného pokoja.
Občas, keď s Marekom sedia na lavičke pred domom a sledujú, ako Samko s obschnutou fenou naháňajú šarkana, Vierka myslí na sestru. V myšlienkach jej želá mier a odpúšťa v srdci všetko, čo bolelo.
V ten večer, keď všetko utíchne a domom koluje len tichý vánok nadýchaných spomienok, Vierka zistí, že hoci niektoré rany sa hoja iba pomaly, aj z naklonenej pôdy môže raz vyrásť pevný strom.
A keď zaklope budúcnosť vo forme nečakaného smiechu, vie, že svoje miesto si každý môže nájsť aj ten, komu ho dlho nikto neukázal.
A láska? Tá je niekedy tichšia než spomienka no práve v tej tichosti skrýva svoju večnosť.
