“Mama, ak mi budeš prekážať, odídem. Navždy.”
V deň jej menín sa Zuzana zobudila skoro, narezávala zeleninu do šalátov, naložila mäso, očistila zemiaky a vyrazila do kaderníctva. Keď sa vrátila, hneď sa pustila do varenia.
“Šťastné meniny, mami! Vyzeráš úžasne. V tvojom občianskom je určite chyba – vyzeráš o desať rokov mladšie,” povedal Ján v trenírkach (len čo vstal) a pobozkal ju na líce.
“Poupratuj sa a pomôž mi. Bojím sa, že sama to nestihnem,” požiadala ho Zuzana.
“Jasné, hneď som späť,” zabručal Ján, no v polceste sa zastavil. “Nezavoláme Kataru? Ona to vie lepšie.”
“To je dobrý nápad. Zavolaj ju nech príde,” súhlasila Zuzana.
Keď upravený, oholený a voniaci po kolínskej vode Ján vošiel do kuchyne, Katara krájala zeleninu a matka utierala poháre.
“Vyzerá to, že vám to ide ako po masle,” povedal Ján a zobol si z dosky koliesko uhorky.
Katara sa otočila k nemu a nastavila pery na bozk, no Ján túto chvíľu nevyužil a odstúpil. Zuzana si to všimla. “Hanbí sa predo mnou,” pomyslela si.
“Ján, prestri stôl a daj naň obrus. Je v hornej poličke skrine,” požiadala ho, aby zmiernila napätie.
“Rozkaz!” vyhlásil Ján s úsmevom a zasalutoval. Pramienok vlhkých vlasov mu spadol na čelo. Odhodil ho trhnutím hlavy.
“Veľký chlap, a správa sa ako chlapec,” pousmiala sa Zuzana.
“Mami, koľko bude hostí?” zakričal Ján z obývačky.
“S nami deväť,” odpovedala po chvíli Zuzana.
Vychovala ho sama a vyrastol z neho pekný muž. Vždy snívala o veľkej, súdržnej rodine. Otec zomrel skoro a manžel ju opustil tri roky po meninách syna. Svoju osobnú životnú cestu si Zuzana neusporiadala. “Nech už sa Ján ožení, budem mať veľkú rodinu,” uvažovala. Prečo meškal? Dvadsaťšesť rokov, najvyšší čas. A Katara sa jej páčila – slušné dievča z dobrého prostredia. Ak Boh dá, vezmú sa, prídu vnúčatá… Zuzana sa usmiala vlastným myšlienkam.
Mäso v rúre bolo takmer hotové. Čas uvariť zemiaky.
“Katara, nezabudni nakrájať chleba…” Vetu prerušilo zazvonenie.
Zuzana prebehla pohľadom slávnostný stôl, v prízemí sa pozrela do zrkadla, či má všetko v poriadku, nenarušila sa vlasová úprava, rýchlo zložila uterák a otvorila dvere.
Hostia sa postupne schádzali. Na stole pri okne už stálo niekoľko kyZuzana sa zadumane oprela o parapet a sledovala, ako sa slnko láme v sklenených pohároch, zatiaľ čo v jej srdci konečne našla pokoj a pochopenie, že niekedy láska prichádzka v tvárach, ktoré sme vôbec nečakali.
