Vieš, pred pár rokmi sme sa presťahovali do nového sídliska. Predtým chodil môj syn do školy, ktorá bola dosť ďaleko až tak, že to už bolo nepríjemné a rozhodli sme sa, že radšej nájdeme školu bližšie k domu.
Objavili sme jednu základnú školu len asi kilometer a pol od nás. Keďže pracujem z domu, viem si dovoliť voziť syna ráno aj popoludní autom. Tá nová škola je fakt moderná, neustále tam majú nejaké zaujímavé aktivity a učitelia sú veľmi milí stretla som ich na triednych schôdzkach. Najviac mi učarovala Daniela, čo učí slovenský jazyk. Je to aj triedna učiteľka môjho syna.
A predstav si, býva hneď v vedľajšom paneláku. Keď syn prestúpil, začali sme Daniela sem-tam stretávať raz v parku, inokedy na trhu či v obchode. Raz sa mi prihodilo, že keď som vychádzala z domu, Daniela kráčala priamo ku mne. Bola ráno, jasné, že ide do školy. Nemala som na výber, tak som jej ponúkla odvoz.
Daniela, poď, nastúp Andrej už vyráža a pôjdeme spolu do školy.
Bez váhania súhlasila. Ani mne to nevadilo, odviezli sme ju, poďakovala mi a šla svojou cestou. Andrej bol trochu nervózny z toho, že vozí svoju učiteľku, ale vieš ako to je mať známosti medzi učiteľmi je niekedy celkom praktické, nie?
Takto sa to zopakovalo ešte párkrát čisto náhodou raz na autobusovej zastávke, raz pred vchodom, stále to bolo náhodné. Až som si po čase uvedomila, že sa to deje akosi často akoby sa to už stalo akousi rutinou.
Potom prišla apríl a mne cinkla SMS:
Dobrý deň! Idete dnes ráno do školy autom?
Bola to správa od učiteľky. Odpísala som, že áno. Kuknem von oknom Daniela už netrpezlivo postáva pred autom. Syn bol dosť zaskočený, ani ja som nevedela čo robiť. Vyšli sme a smer parkovisko.
Bola som taká rada, že som dnes mohla ísť autom s tebou! Donesla som všetky tri balíky pracovných zošitov, sú hrozne ťažké, sama by som ich nevládala doniesť.
No, samozrejme som nemohla povedať nie. Lenže mi došlo, že takto to už ďalej nejde. Musela som niečo vymyslieť. Učiteľka si z toho spravila zvyk. Tak som jej povedala:
Daniela, čo keby sme sa zajtra stretli presne o tej istej hodine, nemusíme na seba čakať, a zoberieme vás autom?
Tajomstvo bolo, že som dúfala, že zo slušnosti odmietne.
Ó, to je super! To znamená, že si každé ráno pospím o dvadsať minút dlhšie! Takže platí o ôsmej som každý deň pred vaším domom!
No pekne… Syn na mňa zazerá, samozrejme, že sa mu to nepáči. Teraz rozmýšľam, ako to vyriešiť. Asi sa vrátim do kancelárie v papiernictve, lebo fakt nemám žiadny dobrý dôvod, aby som odmietla učiteľku…
