“Мám šesťdesiatsedem rokov a žijem sama. Prosím svoje deti, aby ma zobrali k sebe, ale odmietajú. Neviem, ako ďalej žiť.”
“Мám šesťdesiatsedem rokov a žijem sama. Môj muž už dávno zomrel a neviem, ako sa vyrovnať s touto prázdnotou. Prosím deti, aby ma prijali do svojich domovov, ale nesúhlasia. Neviem, ako pokračovať…” V rušných mestách ako Košice je osamelosť ťažkým bremenom. Davy neznámych ľudí na uliciach nespôsobujú radosť, najmä starším ľuďom. V takom veku je nájsť nových priateľov takmer nemožné a túžba po spoločnosti sa stáva verným spoločníkom.
Dnes si povieme o osamelosti vo vyššom veku a čo na to hovorí psychológ. Možno tento príbeh niekomu pomôže nájsť silu a inšpiráciu zmeniť svoj život.
“Мám šesťdesiatsedem rokov, bývam sama v malom byte na okraji Košíc. Môj muž odišiel pred mnohými rokmi. Stále pracujem, lebo len práca ma zachraňuje pred nudou. Ale v posledných rokoch žijem ako v autopilotovi – nič ma neteší, všetko sa zdá sivé a bezvýznamné.”
“Nemám žiadne koníčky a ani sa nepokúšam niečo nájsť. Zdá sa mi, že som na to príliš stará. Ponúkla som synovi a jeho rodine – má troch detí – aby sa ku mne nasťahovali, ale nevesta to odmietla. Očividne nechce bývať pod jednou strechou so starou ženou.”
“Uvažovala som, že sa presťahujem k dcére, ale aj ona má svoju rodinu a tiež nechce, aby som s nimi bývala. Avšak vždy sú radi, keď ich navštívim. Uvaria čaj, pripravia chutnú večeru, počúvajú moje rozprávanie. Ale čím častejšie ich navštevujem, tým ťažšie sa mi vracia do prázdneho bytu. A predsa musím…”
Alžbeta, naša hrdinka, nevie, ako prelomiť tento kruh. Jej život, aj na sedemdesiatke, by nemal byť taký smutný. Jediným svetlom v tejto temnote je, že sa začala zamýšľať nad zmenami a hľadať spôsoby, ako sa vyrovnať s osamelosťou. To jej dáva nádej.
“Nedostatok záujmov a hlavne nechuť niečo nové začať môžu byť znakmi depresie. Alžbete by prospelo vyhľadať neurológa, psychológa alebo psychoterapeuta,” radí odborník.
Podľa neho v dnešných časoch šesťdesiatsedem rokov vôbec nie je staroba. Problém nie je v tom, že deti nechcú žiť s matkou. Dospelí si výsostne cenia svoj priestor, v ktorom si vybudovali vlastný život. Nútiť ich meniť zabezpečené zvyklosti je chyba.
“Alžbeta by sa mala vzdať myšlienky, že šťastie je možné len vedľa detí. Môže svoj život zmeniť sama. Stačí sa len lepšie rozhliadnuť: v Košiciach sa konajú desiatky podujatí, môže navštíviť miesta, kde nikdy nebola, alebo nájsť nových priateľov. Nové zážitky sú práve to, čo teraz potrebuje,” hovorí psychológ.
Zdá sa, že odborník má pravdu – Alžbeta by sa mala na svoj život pozrieť inak. Ak sú deti zaneprázdnené vlastným životom a nechcú bývať spolu, netreba ich nútiť. Navyše ich vzťahy sú inak pekné a srdečné. Prečo sa nepokusí naplniť svoj život zmyslom?
Vo vyššom veku, keď ešte máme silu a čas, môžeme uskutočniť sny, ktoré sme v mladosti odkladali. Niekto začne maľovať, iný sa prihlási na tanečné, iný cestuje. Najhoršie je, keď sa dni zlA napriek všetkým pochybnostiam sa Alžbeta rozhodla prvýkrát po rokoch navštíviť miestny klub pre seniorov, kde zistila, že nie je jediná, kto hľadá nové priateľstvá a zmysel života.
