Mám 58 rokov. Žijem sama, ale necítim sa osamelá. S manželom sme sa rozišli pred mnohými rokmi, a odvtedy som sa naučila vážiť si svoju slobodu a nezávislosť. Mám jediného syna, Martina, ktorý má tridsať rokov. Sme si veľmi blízki, a to mojmu životu dodáva radosť. Nedávno sa Martin oženil, ale napriek tomu naše vzťahy zostali rovnako teplé a úprimné. Často mi volá, dlho si povídame, smejeme sa a spomíname na staré časy. Jeho žena Zuzana je úžasná žena – otvorená, láskavá, srdečná. Som šťastná, že si môj syn vybral práve ju.
Bývam v malom, ale útulnom dome na okraji mesta. Je tu ticho a pokoj, mám malú záhradku, v ktorej rada pracujem. Pestujem kvety a trochu zeleniny – je to môj koníček a zdroj radosti. Susedia sú fajn, často si chodíme na čaj, rozprávame sa o životě. Občas žartujem, že môj život je ako seriál – vždy sa niečo deje.
Predtým som pracovala ako účtovníčka, ale teraz som na dôchodku, čo mi dáva viac času pre seba. Rad čítam – obzvlášť detektívky a romantické romány. Občas si pozriem staré filmy, ktoré ma vrátia späť do mladosti. A veľmi rada plietem – či už ponožky, šály, alebo svetre pre Martina a Zuzanu. Smejú sa, že ich „zavážam“ darčekmi, ale vidím im v očiach, že im to robí radosť.
Samozrejme, občas sa dostaví smútok za mladosťou, prvou láskou, spoločnými snami s manželom – to všetko už ostalo len v spomienkach. Ale nenechávam sa tým dlho unášať. Život ma naučil byť silná. Rozvod bol ťažký, ale neľutujem – dal mi slobodu a možnosť byť sama sebou. Teraz žijem s pocitom, že každý nový deň je príležitosť. Nedávno som sa napríklad prihlásila na kurzy angličtiny. Chcem cestovať, možno aj vycestovať do zahraničia. Martin moju myšlienku podporuje, hovorí, že ešte predbehnem mladých.
Môj syn je moja hrdosť. Je inžinier, zodpovedný a cieľavedomý. Vždy som sa snažila byť preňho nielen matkou, ale aj kamarátkou. Rozprávame sa o všetkom – on o práci, plánoch, ja o mojich malých radostiach. Jeho svadba bola pre mňa veľkým dňom. Strašne som sa trápila, ako to všetko dopadne, ale bolo to nádherné – smiech, tance, šťastné oči novomanželov. Zuzana sa rýchlo stala súčasťou našej rodiny, a som jej vďačná za lásku, ktorú mi dáva.
Občas somNiekedy snívam o vnúčatách, ale neponáhľam ich – všetko má svoj čas, a zatiaľ sa teším z ich spoločných chvíľ a z toho, čo život prináša každý deň.
