Vieš čo, kamoško, keď sa nad tým všetkým spätne zamýšľam, až sa mi chce smiať. Mám päťdesiatjeden a za posledný mesiac som bol na deviatich rande so žienkami 45+, rozvedené, sebestačné, kariérne, každá “vie, čo od života chce”, aspoň podľa profilov. A aj tak každý večer prídem domov do prázdneho bytu v Petržalke. Úplne som si kedysi myslel, že s vlastným bytom, stabilnou robotou, bez alkoholových výstrelkov už dávno niekoho stretnem.
Pravda je však taká, že znovu som stále sám. A nie je to preto, že by som to neskúšal. Skôr mám pocit, že tie rande sú takým obrazom našej generácie. A po tých deviatich stretnutiach som si uvedomil, že problém už dávno nie je vek ani prvý dojem. Ani to, že “tí dobri sú už obsadení”.
Skúsim ti popísať tie najpamätnejšie:
Rande č.1: Žena v tabuľke
Jela, štyridsaťsedem, ekonómka. Na fotke sympatická, žiadne prehnané pózy. Napísala mi prvá, písalo sa s ňou fajn. V kaviarni bola presná, dala si zelený čaj, vytiahla mobil a so serióznym hlasom vraví:
Aby sme nestrácali čas, mám pripravený zoznam otázok.
Prvá vec: spoločný rozpočet. Druhá: som ochotný splácať jej hypotéku? Ďalšia: plánujem ešte deti? Ako to mám so stretávaním bývalej a deťmi?
Celý čas sa ma pýtala ako na pracovnom pohovore. Keď som sa skúsil opýtať niečo jej, hneď mávla rukou:
Počkáme s tým, najprv si makneme otázky.
Na záver sa slušne poďakovala a už viac neodpísala. Pripadal som si ako nevhodný uchádzač.
Rande č.2: Život v tieni bývalého
Ľudmila, štyridsaťosem, učiteľka. Taká mäkká povaha, úsmev, typ človeka, čo si už čo-to odžil. Išli sme sa prejsť do Sadu Janka Kráľa. Ok, priznám sa, spomenul som, že mám rád filmy.
Môj bývalý filmy neznášal, poznamenala okamžite. Vždy vravel, že je to strata času.
Potom som povedal, že rád varím.
Môj bývalý si ani čaj nevedel uvariť!
Takto to bolo celé. Skôr ako som čokoľvek povedal, medzi nami stál jej ex. Auto? “Môj sa bál šoférovať.” Dovolenka? “On bol na všetko lakomý.”
Nakoniec mi došlo, že nechce partnera, ale protipól svojho ex.
Rande č.3: Bývalý ide všade s nami
Zuzka, štyridsaťdeväť, návrhárka. Elegantná, jemný parfém, moderne oblečená. Prvá polhodina super, debaty o práci, mestách, knihách. Už som si myslel, že fajne konverzujeme.
Potom však prišlo:
Vieš, môj bývalý to tiež takto hovoril, a nakoniec nič neurobil.
A spustila: aký bol, čo všetko jej nesplnil, ako s tým bojovala. Každú moju vetu porovnala s jeho slovami.
Nedalo sa z toho utiecť. Tretie koliesko bola jej minulosť.
Rande č.4: “Láska je luxus”
Viera, päťdesiat, účtovníčka. Rezervovaná, veľmi k veci. Vyladila si kávičku, ja som skúšal žartovať, no úsmev len letmo. Pýtam sa jej:
Čo ťa baví?
Práca.
A voľno?
Upratujem.
Všetko bez emócie.
Načo ti teraz niekto vedľa?
Chcem istotu.
A láska?
To je v našom veku luxus. Hlavné je pohodlie.
Vyzeralo to, že skôr hľadá kvalitnú skriňu než partnera.
Rande č.5: Žena s check-listom
Katka, päťdesiatjeden, šéfka oddelenia. Sebavedomá, všetko drahé na nej. Reštauráciu vybrala ona, ceny vyššie ako v normálnych podnikoch.
Neprehrávame tu čas, ja potrebujem vážny vzťah, si pripravený?
Jasné, že som nerozmýšľal, a prikývol.
Začala menovať. Muž musí zarábať minimálne ako ona. Dovolenku s ňou dvakrát ročne. Neprekáža jej kariére. Po troch mesiacoch musí spoznať jej dospelé deti. Musí akceptovať jej kamarátky, zvyky a jej rytmus.
Slovo “musíš” prevyšovalo moje meno. Skôr kontrakt než vzťah.
Rande č.6: “Potrebujem tatina, nie muža”
Danka, štyridsaťšesť, manažérka. Mladistvý image, neónový lak na nechtoch, smiech na celé kaviarne. Zo začiatku super, ale po 20 minútach to vyšlo najavo:
Vieš opraviť práčku? U mňa sa stále niečo kazí.
Máš auto? Treba ma previesť.
Vyznáš sa vo financiách? Mňa tie účty ubíjajú, môžeš mi pomôcť?
Za každou otázkou sa skrývalo “urob to za mňa”.
Vieš, mne veľmi chýba silné mužské rameno.
Povedal som:
Ale veď ty si dospelá, zvládaš život sama.
Odpoveď:
To je typické mužské!
Ona nehľadala partnera, skôr osobného opravára.
Rande č.7: Večná obeť
Alžbeta, štyridsaťšesť, účtovníčka. Tichá, trochu utiahnutá. Najprv bolo ticho, potom povodeň sťažností:
Muž odišiel za mladšou. Deti vychovala sama, všetko na seba, nikto nepomáhal, bola len unavená a smutná, stále len obetovanie a niekto jej niečo dlží.
Ku koncu som bol totálne vyžmýkaný, len som počúval. Ona ani nehľadala dialóg, len niekoho, komu môže svoje trápenie naložiť na plecia.
Rande č.8: Žena kontrolórka
Milada, päťdesiatdva, lekárka. Presná, na mieste skôr, hneď si sadla do kúta.
Keď som si objednal cappuccino:
Americano je zdravšie, v tvojom veku mlieko veľmi nezaťažuje žalúdok?
Keď som spomenul popletený deň:
Hovoril si o porade v utorok, teraz hovoríš streda.
Každú moju vetu hodnotila. Jej predstava bola všetko “podľa poriadku”: koľko spím, čo jem, ako miniem peniaze.
Vidíš ten budúci život? Stále pod kontrolou!
Rande č.9: “Vieme, čo s tebou nie je v poriadku”
Helena, päťdesiattri, psychologička. Vraj rozumie pocitom a hraniciam.
Zopár minút to držalo, potom to prerástlo do diagnóz:
Si introvert s vyhýbavou vzťahovou väzbou.
Spomenul som, že rozvod bol pred tromi rokmi.
To je dlhá doba, máš strach z blízkosti.
Dal som si steak.
Paradigma červené mäso je kompenzácia neistoty!
Za každou vetou hľadala diagnózu. Nakoniec mi písala, že “nie som pripravený na vedomý vzťah”. A ja už vlastne ani nemal chuť odporovať.
Vieš čo, rád by som ti povedal, že je to iba zo ženami také, ale úprimne všetci si nesieme nejaký batôžtek. Aj my chlapi. Akurát to tak často nevyťahujeme na stôl. Sám mám strach, svoje zlozvyky, proste tiež nie som cukor.
A po deviatich rande som spätne pochopil: žiadna z nich vlastne nechcela naozaj muža. Každá potrebovala niekoho, kto vypĺňa jej scenár či už rolu hodnotiteľa, bývalého, terapeuta, šatníka alebo auditóra. Úprimne, málo komu išlo o skutočné poznanie druhej osoby.
Vraj mám skúšať mladšie. Ale neverím, že číslo v občianskom rozhoduje. Skôr je problém, že v múdrych rokoch máme obaja už kopu jaziev a často to nie sme ochotní riešiť sami so sebou. Každý očakáva, že druhý mu to zahojí.
A otázka: dá sa po štyridsaťpiatke naozaj začať znova, keď si priznáš svoje rany a nehodíš ich na druhého? Ak máš podobnú skúsenosť napíš mi! Už neviem, či som v tom sám, alebo nás je takých viacej.
