Drahý denník,
Mám 45 rokov a už viac neprivítam návštevníkov vo svojom dome. Všimol som si, že niektorí ľudia, keď prídu k niekomu, zabudnú, že sú práve hostia správajú sa nezdvorilo, dávajú pokyny a neponáhľajú sa domov.
Kedysi som bol veľmi pohostinný, no po prekročení štyridsiatich rokov som si nastavil iné pravidlá. Už žiadnych pozvánok na domáce oslavy. Prečo? Nemám rád tie nevyžiadané návštevy, ktoré prinášajú viac starostí než radosti.
Naposledy som svoj narodeninový deň oslávil v reštaurácii v Starom Meste v Bratislave. Veľmi sa mi to páčilo a odteraz tak budem robiť vždy, keď oslavujem. Pokúsim sa teraz vysvetliť, prečo.
Zorganizovať párty doma stojí dosť peňazí. Na jednoduchú večeru musím vydať značnú sumu v eurách. Ak chcem pripraviť vianočný večierok, výdavky ešte narastú. Hostia prinášajú skromné darčeky, pretože časy nie sú ľahké. Neskôr zostanú až do neskorých nocí a ja musím premýšľať o tom, koľko riadu bude treba umývať a upratovať. Túžim po pokoji, nie po hôrke špinavých riadov.
Teraz čakám v byte na nikoho. Upratujem a varím, keď mám chuť. Kedysi po vianočných hostinách som bol doma unavený a skleslý. Dnes po Vianociach si doprajem teplý kúpeľ a ídem skoro spať.
Mám veľa voľného času a snažím sa ho využiť rozumne. Priatelia môžu prísť na čaj, ale netrápim sa, či mám dostatok koláčikov. Teraz môžem otvorene vyjadriť svoje myšlienky. Keď chcem odpočinúť, jednoducho si ukážem na dvierka. Možno to nepôsobí najkrajšie, ale neberiem si to k srdcu. Moje zdravie a pohoda sú na prvom mieste.
Najzaujímavejšie je, že ľudia, ktorí radi navštevujú cudzie domy, často nepozývajú hostí do svojho vlastného. Pre nich je jednoduchšie hostiť niekoho iného, než stráviť čas upratovaním a varením.
Pozývam? Nepoznám už tú pohostinnosť, ktorá by ma charakterizovala.
Ján Novák, Bratislava.
