Niektorí ľudia, keď prídu na návštevu, akoby zabudli, že sú hosťami. Sú nezdvorilí, rozdávajú rady a vôbec sa neponáhľajú ísť domov.
Vždy som bola veľmi pohostinná, no rýchlo som zmenila svoj postoj. Len čo som prekročila štyridsiatku, prestala som pozývať hostí na návštevu. Prečo by som to vlastne mala robiť? Je to otravné, mať takých hostí.
Moje posledné narodeniny som oslávila v reštaurácii v Bratislave. Bolo to perfektné odvtedy to robím vždy takto. Pokúsim sa vám vysvetliť dôvody.
Organizovanie oslavy doma je finančne náročné. Aj obyčajná večera vás môže stáť nemalé peniaze, povedzme aj cez 150 eur. Ak plánujete vianočné stretnutie, suma sa ešte zvýši. Hostia prídu len s malými darčekmi veď doba je tvrdá. Potom vysedávajú do noci. Ja sa chcem len uvoľniť, nie drhnúť hromadu riadu a upratovať celý byt.
Už nikoho neočakávam medzi štyrmi stenami svojho bytu v Petržalke. Upratujem a varím len vtedy, keď na to mám chuť. Po domácich vianočných oslavách som bývala vyčerpaná a zlá nálada na mňa doliehala. Teraz si po štedrom dni môžem dopriať horúci kúpeľ a ísť skôr spať.
Mám viac voľného času a využívam ho rozumne. Priatelia sa môžu zastaviť na čaj, ale už sa nestresujem, ak nemám nič pripravené do zásoby. Teraz si dovolím slobodne vyjadriť svoj názor. Ak sa chcem zrelaxovať, jemne ukážem rukou smerom k dverám. Možno to nie je práve najzdvorilejšie, ale viac sa s tým netrápim. Svoj komfort dávam na prvé miesto.
Najviac ma prekvapuje, že tí, čo radi chodia na návštevy, sami nikdy nikoho nepozývajú domov. Je pre nich jednoduchšie zabaviť sa u niekoho iného, nemusieť upratovať, variť ani nič organizovať.
Prijímate doma hostí? Pokladáte sa za pohostinného človeka?
