Malá Zuzka nikdy nechápala, prečo ju rodičia nemajú radi. Otec sa na ňu neustále hneval, a matka len mechanicky plnila svoje povinnosti oveľa viac ju zaujímal otcov náladový stav.
Starenka z otcovej strany, Anna Jozefová, jej vždy vysvetľovala, že otec veľa pracuje, mama tiež, aby Zuzke nič nechýbalo. A potom sú ešte domáce práce
Pravda vyšla najavo, keď mala Zuzka osem rokov a náhodou počula hádku rodičov.
Eva, znovu si presolila polievku! zaúral otec. Nič poriadne nevieš uvariť!
Janko, čo to hovoríš? Však som ochutnávala bolo to v poriadku oponovala matka slabým hlasom.
Ty máš vždy všetko v poriadku! A ani syna si nedokázala porodiť! Chlapi sa mi smejú že mám len jednu dcéru!
Pravdepodobne sa nikto z jeho priateľov nesmial bol to tvrdý muž, ktorý pracoval ako diaľkový vodič a videl veľa sveta no v jeho hlase bola taká horkosť a zášť voči manželke, že sa Zuzke uľavilo, keď starenka ju zobrala k sebe.
Teraz pochopila, prečo ju rodičia posielali k starej mame vždy, keď sa otec vracal z cesty jednoducho nechcel vidieť nesyna.
U Anny Jozefovej sa Zuzke páčilo. Spolu učili úlohy, varili, šili oblečenie Napriek tomu ju bolelo, ako sa k nej rodičia správajú.
A čoskoro po tej hádke Janko s Evou oznámili, že sa sťahujú do veľkého mesta.
Vraveli, že sa tam už zadrhli, chcú niečo nové, možno na novom mieste budú mať syna. Rozhodol o tom, samozrejme, otec, a matka ako vždy súhlasila.
Lenže bol jeden problém Zuzku s sebou brať nechceli.
Pobudeš u starej mamy, a potom ťa zoberieme, zamumlala matka, aby nevidela do očí.
Ja ani nechcem ísť s vami so starenkou je mi lepšie, tvrdo povedala Zuzka, hoci jej srdce bolelo z ukrivdenosti.
Ale nič! Tu ostáva s milovanou starenkou, s kamarátmi, so známymi učiteľmi.
Rodičia nech si žijú, ako chcú ona už sa kvôli nim trápiť nebude!
Zuzke sotva dovŕšilo desať, keď sa Jankovi a Eve narodil dlhoočakávaný syn jej brat Tomáš.
Otec to slávnostne oznámil matke a dcére cez video hovor za tie roky ju ani raz nenavštívili, matka len občas zavolala, otec posielal pozdravy.
Občas poslali Anne Jozefovej nejaké peniaze, no väčšinou bola vnučka na jej starostlivosti.
A po roku matka zrazu vyhlásila, že Zuzka musí k nim presťahovať. Kvôli tomu osobne prišla.
Tak vidíš, zlato, štebotala. Teraz budeme všetci spolu. Konečne spoznáš brata Budete kamaráti.
Nechcem nikam ísť, zamračila sa Zuzka. So starenkou je mi dobre.
Nebuď rozmaznaná! Už si veľká, musíš mi pomáhať.
Eva, spomaľ! vložila sa do rozhovoru Anna Jozefová. Ak si z Zuzky chceš urobiť zadarmo chúvu, tak to nedovolím!
Je to moja dcéra, a my si to vyriešime! ohradila sa matka.
Ale starenku nebolo také ľahké zastaviť:
Ak budeš naliehať, podám žiadosť na sociálku, že ste dieťa opustili! Prídete o rodičovské práva hanby naberiete!
Ešte sa pohádali. O čom? Zuzka už nepočula starenka ju poslala do obchodu ale matka viac o sťahovaní nehovorila a na druhý deň odišla.
Nasledujúcich desať rokov sa rodičia neukázali. Zuzka dokončila školu, potom strednú a vďaka starému priateľovi starenky, Jánovi Michalovi, sa zamestnala ako účtovníčka v malej firme.
Zoznámila sa s vodičom Mi
