Mala Miroslava nikdy nepochopila, prečo ju rodičia nevedeli mať radi. Otec ju otravoval, a mama takmer mechanicky vykonávala svoje povinnosti viac sa zaujímala o náladu manžela než o dcéru.
Stará mama po otcovej strane, Anna Kováčová, stále hovorila, že otec pracuje na diaľku, mama si berie prácu, aby Miroslave nič nechýbalo. A okrem toho ešte domáce práce
Pravdu zistila, keď jej bolo osem, keď náhodou zachytila hádku rodičov.
Jana, zase si príliš osolila polievku! zakřičal otec. Nič normálne neurobíš!
Michal, čože? Pokúšala som sa všetko bolo v poriadku bránila sa mama.
Vždy máš všetko normálne! A nikdy si nedokázala vyliecť syna! Muži sa zo mňa smejú som len bratrač!
Otec, tvrdý diaľkovočšiar, ktorý trávil dlhé noci na svojej kamióne a videl dosť vecí, si zvyčajne nezhodil nad sebou. No v tom hlase čítala horkú urážku a frustráciu, ktoré mu Miroslavu len znepríjemnili.
Teraz pochopila, prečo ju po odvoze od otca posielali k babke nemohol totiž snívať o nechalom dieťati.
Miroslava a Anna sa spolu učili, varili, šili nejaké oblečenie A aj keď im to bolo milé, bolo jej ľúto, že rodičia takto konajú.
Krátko po tom sa Ján a Jana rozhodli prečísť do veľkého mesta.
Už sme sa tu zadŕžali, chceme niečo nové, možno sa nám narodí syn na novom mieste, povedal otec a mama sa samozrejme priklonila.
Problém bol nechteli si brať Miroslavu so sebou.
Poď s babkou, potom ťa vezmeme späť, zažmurkala mama.
A ja ani nechcem ísť s vami radšej zostanem u babky, vyhlásila pevne Miroslava, hoci srdce jej bolo rozdrvené.
A tak zostala s milujúcou babkou, blízkymi priateľmi a školskými učiteľmi.
Rodičia nechajú svoje vlastné životy ona už nebude ďalej premýšľať o nich.
Keď mala takmer desať rokov, Ján a Jana priviedli na svet očakávaného chlapčeka brata Bohdana.
Otec ho oznamoval matke a dcére cez videozavol rodičia ju počas roka nikdy nenavštívili, mama sa obmedzovala na telefonáty, otec len posielal pozdravy.
Občas poslali Anne nejaké peniaze, ale hlavne ona zabezpečovala vnučku.
O rok neskôr mama náhle vyhlásila, že Miroslava má k nim prísť. Prišla osobne.
No tak, slniečko, švaglila. Teraz budeme všetci spolu. Napokon sa so svojím bratom zoznámiš Staň sa kamarátkou.
Nechcem nikam ísť, povedala Miroslava. S babkou mi je dobre.
Neškriabni, dcéra! Už dospelá si, musíš mame pomôcť.
Jana, drž koní! vmúčila sa Anna. Ak chceš z Mašky urobiť zadarmo opatrovateľku, nebudem ti to dovoliť!
Toto je moja dcéra a sami to vyriešime! zakostila mama.
Babku však nebolo možné tak jednoducho zastaviť:
Ak sa nepostavíme, podám žiadosť o ústavnú starostlivosť, odoberú vám rodičovské práva neprajú vám žiadnu hanbu!
Poďakali si ešte pár slov. Mamička odišla a už ďalší deň odcestovala.
Nasledujúcich desať rokov rodičia neprichádzali. Miroslava ukončila základku, potom vysokú školu a vďaka starému priateľovi babky, Ilovi Štefánikovi, si našla prácu v malej firme ako účtovníčka.
Začala chodiť s vodičom Vladimírom a plánovali svadbu, ale musela ju odložiť Anna už nebola.
Otec s mamou prišli na pohreb spoločne. Bohdana nechali u známej, lebo chlapcom nebolo úlohou podieľať sa na smútení.
Miroslavu to neovplyvnilo babku mala veľmi rada a strata ju doslova šokovala.
Možno preto hneď po smútku nevedela, o čom otec hovorí pri pohrebnom stole.
No byt je zničený, zamyslel sa otec a rozhliadol sa okolo. Niekto za to zaplatí.
Kolia s náznakom obviňovania sa na neho pozrela mama. Nie teraz
Čo? Musíme hneď vyriešiť všetky otázky. Musíme ísť Bohdan je sám.
Il Štefánik, môžeš niekoho poradiť? Nejakého realitného makléra, aby sa postaral o predaj?
A čo chceš predať, Kolia? spýtal sa Il.
No, byt. Bohdan potrebuje bývanie Samozrejme, peniaze nebudú stačiť na novú bytovku v Bratislave, ale na prvú splátku stačia, a do 18 rokov splátky splatíme.
Miroslava, plačúca, zívala z okna a neriešila ich rozhovor.
Čože, Kolia, chceš vlastnú dcéru vyhodiť von? spýtal sa Il. Kde bude bývať?
Je už dospelá! odštartoval otec. Nech sa ožení, muž ju zabezpečí!
Mh dodal Il. Natália, asi si mala pravdu Len nič nevyjde, Kolia. Je tu testament, právne vyhotovený, a byt patrí výlučne Miroslave.
Otec mlčal.
Už si ju zneužil, babku? vrhol do Miroslavy ostrašný pohľad. Nič sa nedeje! Poďme zistiť, či sa dá testament napadnúť.
A to Natália predvídala, pokojne odpovedal Il. Vieš čo, Kolia, Miroslavu ti nedám.
Otec mal len jeden deň, aby sa poradil s niekým a zistil, že zákon je na strane dcéry.
Môže sa pokúsiť ale sú to veľké náklady a žiadny zárukový výnos pre neho.
Miška, máš svedomie? rozhodol sa obrátiť na dcéru z druhej strany. Zosobášiš sa, muž ťa zabezpečí, a Bohdan potrebuje dom je to muž. Vzdaj sa dedičstva!
Ani na to neprídem, odsekla Miroslava.
No, ak chceš, vyplatíme ti sto tisíc Na prvú splátku stačí, vezmite si hypotéku.
Nechcem a nechcem s tebou hovoriť!
Ja ti z toho vyčujem! Ak sa neodtrhneš, zavolám políciu. Dostanete sa odtiaľ.
Miroslava pevne stávala pri vôli babky, ktorá ju celý život chránila, a nechcela žiť bez strechy nad hlavou.
Otec nemal rád políciu radšej sa vyhýbal právnikom. Odcestovali s mamou späť a štyri roky o nich nikto nevedel.
Počas toho sa Miroslava a Vladimír zosobášili a mali dcéru Natalku. Peniaze stačili na koniec, žili šťastne a pokojne. Jedného dňa zavolala mama:
To je všetko tvoja vina! kričala do slúchadla, plačúc. Kvôli tebe zahynul Kolia!
Keby si sa nevmiešala do toho prekliateho bytu, tvoj otec by nemusel pracovať až tak tvrdo, a neodcestoval by na ten výlet!
Nie som tu, odpovedala ticho Miroslava. Potrebuješ pomoc s pohrebom?
Bola mu ľúto, ale len ako cudzia osoba, nie ako otec.
Nič mi nepotrebujete! Kvôli tebe je Bohdan sirota! Žij s tým!
Mišo, vieš, že nemáš čoho sa obviňovať? spýtal sa muž, ktorý bol pri telefonáte. Videli, ako sa jeho manželka posvetila.
A keby som?
Nič sa nedá! Už ťa odhodili pred rokom, necít sa tým zaoberať!
Máš pravdu vzdychla Miroslava.
O rok neskôr sa mama zrazu objavila, senzačne stará, s úzkymi perami, pozerajúc sa len na dcéru a hľadala nové požiadavky:
Bohdan potrebuje peniaze. To je tvoj brat, ak si na to zabudla povedala Jana. Čoskoro pôjde na vysokú školu.
Bohužiaľ, nebude mať štipendium, takže potrebuje pomoc od teba, pretože to celé je tvoja vina.
Nepočúvaj ma, prerušila ho Miroslava. Nemám žiadne peniaze a ty to vieš.
Vidím, ako žijete, povedala mama. Nedávno ste zrenovali byt, kúpili nové nábytok a spotrebiče.
Na ten opravy šetrili dva roky, zvyšok kúpili na úver, ktorý už takmer splatili.
Miroslava to nepovedala nemala čo ospravedlňovať pred touto nepríjemnou ženou!
Keby si aspoň pre vnúčatko poďakovala
Obe jej rodiče sú, takže je v poriadku, odvrátila mama. Ale my s Bohdanom nebudeme mať pomoc!
Ako viem, dostávate dôchodok po strate živiteľa a pracujete. Žijte z úspor. Nech Bohdan ide na vysokú školu.
Čo? Kolia snívalo, aby jeho syn mal vyššie vzdelanie!
Dostaň sa, už mi stačilo! Peniaze ti nedám. Koniec rozhovoru.
Miroslavinej duši prebehla stará rana rodičia nikdy neplánovali jej budúcnosť, len sa o ňu nestarali.
Dobre, mama sa vydala k dverám. Ak to nechceš urobiť dobráčik, bude inak.
Večera Miroslava rozprávala o návšteve matky svojmu manželovi.
A čo si vymyslí? povedal Vladimír. Ako nám vezme peniaze? Nemáme ich.
Neviem, spomenula Miroslava. Ale som si istá, že má nejaký plán. Nepríšla by tak náhodou.
Čo mala Jana v úmysle, zistila sa o týždeň neskôr, keď dostala súdne oznámenie.
Zbláznila si sa? pokojne sa spýtala na mamu. Čo chceš robiť na súde?
Chcem ťa prinútiť pomôcť bratovi, povedala mama. Ak nevieš, je zákon! Môžeš sa zmeniť a nehanbiť sa na súde.
Takže ťa to neznepokojuje?
Zákon je na mojej strane. Ja som matka, chrániť svoje dieťa!
A ja nie som tvoje dieťa, šepkala Miroslava a zavesila.
Na súde Jana vystúpila s divokým prejavom, so slzami v očiach, rozprávajúc, ako musela odísť s dcérou k babke, potom sa narodila dlho očakávaná syn a tragicky zomrel manžel, a s ním aj príjmy.
Sudca jej sympatizoval, až kým neprišla Miroslava, ktorá pokojne a pevne prednášala pravdu o svojej rodine.
Rozhodnutie sudcu viedlo hlavne k tomu, že príjmy Bohdana a mama Jana boli pod hranicou chudoby.
Žiadosti Jany boli odmietnuté.
Po súde odišla z číry, zahodila jediný nepriateľský pohľad na dcéru.
Mama odbehla bez rozlúčky, ale Miroslava nebola istá, že sa jedného dňa nevráti s novými požiadavkami.
