Každý z nás má v pamäti momenty, na ktoré nikdy nezabudne.
A mne sa vryla do pamäti jedna noc. Noc, ktorá so mnou ostala až doteraz, aj keď už mám takmer 40 rokov.
Ale začnem od začiatku.
Narodený v zajatí
Prišiel som na svet nie v útulnom domove, nie v objetí láskyplných rodičov, ale za múrmi väzenia.
Moja matka bola uväznená, keď bola v piatom mesiaci tehotenstva. Otec ju opustil hneď po zatknutí a odvtedy sa nikdy neobjavil v našich životoch. Nezaujímalo ho, či žije, či sa narodil jeho syn.
Mama bola napoly Slovenka, napoly Rómka a pracovala ako účtovníčka v konzervárni. Obvinili ju zo sprenevery veľkej sumy peňazí, ale dôkazy sa nikdy nenašli, rovnako ako samotné peniaze.
Niekoľko mesiacov som žil s ňou vo väzenskej cele, kým ma kŕmila. Potom ma previedli do detského domova “Matka a dieťa”, kde čakajú na osvojenie.
Ale nikto sa ma nikdy nechcel ujať.
Keď som mal tri roky, mama zomrela. Jej tvár si ani nepamätám.
Po jej smrti ma presunuli do detského domova.
O živote tam sa snažím nemyslieť.
Ale je tu jeden moment, ku ktorému sa stále vraciam.
Prvá skutočná silvestrovská noc
Mal som sedem, keď ma na silvestrovskú noc vzala k sebe jedna rodina.
Netušil som, prečo sa rozhodli pozvať práve mňa. Možno sa ma zľutovali, možno chceli spraviť dobrý skutok pred sviatkom.
Vtedy ma to však nezaujímalo.
Bol som v rozprávke.
Predtým som nikdy nevidel Mikuláša. Nikdy som nevidel televízor. Nikdy som nejedol toľko sladkostí.
Pohostili ma pri sviatočnom stole, a potom ma uložili spať.
Ale o polnoci ma zobudili.
– Poď sem, – povedala domáca, vedúc ma do obývacej izby.
Zastavil som sa na prahu.
Predo mnou stál obrovský, ozdobený stromček plný girland a hračiek. Žiaril a trblietal sa všetkými farbami, pôsobil na mňa čarovne.
Nemohol som od neho odtrhnúť pohľad.
Stál som tam ako jeden z detí, ktorým po prvýkrát ukázali zázrak.
A potom sa stalo ešte niečo neuveriteľnejšie.
Do izby vošiel pravý Mikuláš.
Usmial sa na mňa, podal mi vrece a povedal:
– Toto je pre teba.
Dostal som svoj prvý vianočný darček – hračku, teplý vlnitý šál a rukavice.
Bol som šťastný.
Návrat do reality
Ráno pokračovalo čaro.
Jedol som sladkosti, sledoval, ako si celá rodina vymieňa dary, počúval pesničky z televízora.
Mal som pocit, že patrím do tohto sveta.
Ale bližšie k večeru ma zaviezli späť do detského domova.
Opäť som sa ocitol medzi chladnými múrmi, medzi deťmi, ktorým nikto nepriniesol dary, medzi vychovávateľkami, unavenými z našich výtržností.
A predsa som nebol taký ako predtým.
Vedelo som, že kde si existuje iný svet. Svet, kde sa nachádza šťastie.
Prešli roky…
Teraz som dospelý. Mám rodinu, dvoch nádherných synov.
Ale Silvester pre mňa navždy zostane tým najdôležitejším sviatkom.
Každý rok kupujem stromček. Ten najväčší. Možno preto, že chcem znovu zažiť ten moment, keď som sa prvýkrát ocitol v tom čarovnom svete.
Doteraz si uchovávam červený šál, ktorý mi vtedy daroval Mikuláš.
Otázka bez odpovede
Môj otec ma nikdy nenašiel. Ani raz sa nepokúsil zistiť, čo sa so mnou stalo.
A na matku myslím s láskou.
V duši ju vždy nazývam Pannou Máriou.
A neprestávam sa pýtať: bola vinná?
Alebo sa len stala obeťou cudzích hriechov?
