Mal iba šesťnásť rokov, keď ju priviedol domov Dievča, už dlhšie zjavne tehotné, o rok staršie ako on.
Zuzana študovala v tej istej strednej odbornej škole ako on, len na inom ročníku. Niekoľko dní Michal pozoroval, ako neznáme dievča zahrabáva do kútika a ticho plače. Neunikli mu zaokrúhľujúce sa brucho, tie isté šaty nosené dva týždne a prázdny, beznádejný pohľad plný zúfalstva.
Ako sa ukázalo, jej príbeh poznal takmer každý Vnuk známeho podnikateľa z Bratislavy sa s ňou stretával a potom jednoducho zmizol, odišiel z naliehavých dôvodov do Košíc. Jeho rodičia o nej nechceli počuť. Povedali jej to priamo do očí.
A jej vlastní, akoby žili v dávnych časoch, bojac sa hanby, ju vyhodili z domu a odišli na chalupu. Jedni Zuzane súcitili, iní sa jej za chrbtom vysmievali.
Sama si za to môže. Mala myslieť hlavou!
Michal už nemohol dlhšie vydržať pozerať. Zamyslel sa a pristúpil k nej.
Nebude to ľahké, prestaň nariekať. Navrhujem, aby si sa u mňa ubytovala, môžeme sa aj zosobášiť. Ale hneď ti hovorím neviem klamať a nebudem predstierať, že je všetko perfektné. Budem jednoducho pri tebe a sľubujem, že to zvládneme.
Zuzana si utrela slzy a pozrela na chlapca. Čo tu rozprávať Obyčajný chlapec bez vytvarovania. A ona snívala o úplne inom manželovi! Lenže v jej situácii nebola žiadna voľba a Zuzana s ním išla.
Rodičia boli v šoku, mama prosila Michala, aby sa spamätal, ale on bol neústupný.
Mami, nedramatizuj, nejako to bude. Mám dve štipendiá, bežné a sociálne. Budem si privyraďovať, zvládneme to!
Ale veď si chcel ísť na vysokú!
No a čo? Žijeme ako-tak. Otec pracuje celý život v továrni, ty v obchode. Ľudia bez štúdia tiež nejako žijú. Mami, to nie je koniec sveta!
Zuzana sa presťahovala do Michalovej izby. Pustil jej svoju posteľ a sám sa presunul na nepohodlnú rozkladaciu pohovku. Niekoľko dní bola veľmi tichá. Ako tieň, držala ho za ruku do školy a domov, až nakoniec vybuchla.
Mám dosť! Prečo sa na mňa tvoji rodičia pozerajú krivo? Nepáči sa im! A prečo so mnou nestráviš čas? Sedíš v knihách alebo niekde mizneš?!
Michal bol zaskočený.
A ty si nemyslíš, že je to normálne? No nepáčia sa im, ale prijali ťa a neobťažujú. Pozerajú krivo? Tvoji vlastní ťa ani vidieť nechcú. A rodičia otca tvojho dieťaťa? Kde sú? Sedím v knihách, lebo sa učím a nechcem vyletieť po prvom ročníku. A štipendium sa mi tiež zíde. Miznem? Lebo si privyraďám a nemám chuť pozerať s tebou plačlivé seriály.
Zuzana sa rozplakala.
Prečo to tak hovoríš?
Ako? Povedal som, že neviem klamať. A vlastne, kedy ideme na matriku?
Nemôžem takto ísť, kúp mi pekné šaty s vysokým pásom, aby brucho nebolo vidieť.
O čo ti ide? Prinesieme potvrdenie o tehotenstve, aké šaty? Musím ešte šetriť na kočík a postieľku
Mama siahla po valeriáne, ale pomaly sa zmierila so situáciou a čoraz častejšie pozerávala na detské oblečenie. Veď predsa sa nedeje nič strašné Nech žijú, nech sa zosobášia, a oni s otcom pomôžu, ako len môžu. Len to dievča je akési nevďačné, večne nespokojné s Michalom, s nimi, s tesným bytom. Možno keď porodí, zmení sa.
Ale Zuzana sa nemienila zmeniť. Keď Michal prišiel špinavý a unavený z autoumyvárne, prinášajúc do izby vyhladnutú mačku, prepadla do fúrie.
Ty idiot! Načo nám tá ošarpaná mačka? Vynes ju! Vyhoď ju z bytu!
Ale Michal sa len usmial.
Nie, je tehotná. Zostáva, tak ani nezačínaj. Lepšie mlč a zohrej mi obed.
Ach, tak?! Zuzana takmer vykričala. Vyberaj! Buď ona, alebo ja! Aj tá beštia sa na mňa pozerá krivo!
Prečo? Michal sa na ňu pozrel s nedôverou. Toto je môj dom a nemusím vyberať. Je to moja mačka a ak ti to prekáža, môžeš odísť. Ani mama mi také podmienky nestavala. Možno je čas prestať pozerať na všetkých z hora?
Zuzana histerizovala, plakala, žiarlila na tú chudú, zanedbanú mačku. Kde Michal vyhliadol u nej brucho? Ale brucho sa objavilo mačka bola skutočne tehotná.
Chlapec bol unavený, ale kedykoľvek ho začal pohlcovať žiaľ, odháňal tieto myšlienky. Nejako to zvládneme. Zuzana porodí, upokojí sa, a skôr mačka ich rozveselí. Chlpaté mačiatka vylepšia náladu všetkým.
Ale všetko sa vyvinulo inak Dedko, známy podnikateľ z Bratislavy, sa vrátil z dlhej služobnej cesty a dozvedel sa o všetkom. Našiel vnuka, vytrieskal mu uši a oznámil, že ho odreže od peňazí, ak sa pravnuk bude vychovávať v cudzej rodine. A chlapec sa veľmi bál stratiť takú kapsu.
Zuzana s ním odišla ešte v ten istý deň, ani sa nerozlúčila s Michalom. Našťastie mala doklady pri sebe (chystala sa po vyučovaní k lekárovi). Na svoje veci mávla rukou kúpia jej nové! A do tej lacnej strednej odbornej školy sa už nevráti!
Michal bol zdrvený Ako sa to mohlo stať? Ani sa nerozlúčila, nezavolala, nepovedala ani slovo. Vyhodil všetky jej veci a dlho sedel sám v tme, objímajúc svoju mačku.
Mačka všetko rozumela. Ticho sa k nemu tulila, cítia, že je potrebná. Súcitila, mrmlala, utešovala.
Michal sám prijal jej pôrod, nedovolil nervóznej mame a zmätenému otcovi priblížiť sa k mačke. Sedel pri nej, hovoril k nej láskavo, upokojoval ju. Strážil, či všetko ide dobre, a mal telefón pripravený, aby v prípade potreby zavolal veterinára.
Všetko dopadlo dobre, mačka porodila štyri malé mačiatka. Michal vymenil podložku, priniesol čerstvú vodu a krmivo. Ešte raz sa uistil, že je všetko v poriadku, a vyčerpaný zavrel oči, cítia, ako sa najmenšie mačiatko tulí do jeho dlane, a pomyslel si, že niekedy zvieratá prejavujú viac vďačnosti ako ľudia.Mal iba šesťnásť rokov, keď ju priviedol domov Dievča, už dlhšie zjavne tehotné, o rok staršie ako on.
Zuzana študovala v tej istej strednej odbornej škole ako on, len na inom ročníku. Niekoľko dní Michal pozoroval, ako neznáme dievča zahrabáva do kútika a ticho plače. Neunikli mu zaokrúhľujúce sa brucho, tie isté šaty nosené dva týždne a prázdny, beznádejný pohľad plný zúfalstva.
Ako sa ukázalo, jej príbeh poznal takmer každý Vnuk známeho podnikateľa z Bratislavy sa s ňou stretával a potom jednoducho zmizol, odišiel z naliehavých dôvodov do Košíc. Jeho rodičia o nej nechceli počuť. Povedali jej to priamo do očí.
A jej vlastní, akoby žili v dávnych časoch, bojac sa hanby, ju vyhodili z domu a odišli na chalupu. Jedni Zuzane súcitili, iní sa jej za chrbtom vysmievali.
Sama si za to môže. Mala myslieť hlavou!
Michal už nemohol dlhšie vydržať pozerať. Zamyslel sa a pristúpil k nej.
Nebude to ľahké, prestaň nariekať. Navrhujem, aby si sa u mňa ubytovala, môžeme sa aj zosobášiť. Ale hneď ti hovorím neviem klamať a nebudem predstierať, že je všetko perfektné. Budem jednoducho pri tebe a sľubujem, že to zvládneme.
Zuzana si utrela slzy a pozrela na chlapca. Čo tu rozprávať Obyčajný chlapec bez vytvarovania. A ona snívala o úplne inom manželovi! Lenže v jej situácii nebola žiadna voľba a Zuzana s ním išla.
Rodičia boli v šoku, mama prosila Michala, aby sa spamätal, ale on bol neústupný.
Mami, nedramatizuj, nejako to bude. Mám dve štipendiá, bežné a sociálne. Budem si privyraďovať, zvládneme to!
Ale veď si chcel ísť na vysokú!
No a čo? Žijeme ako-tak. Otec pracuje celý život v továrni, ty v obchode. Ľudia bez štúdia tiež nejako žijú. Mami, to nie je koniec sveta!
Zuzana sa presťahovala do Michalovej izby. Pustil jej svoju posteľ a sám sa presunul na nepohodlnú rozkladaciu pohovku. Niekoľko dní bola veľmi tichá. Ako tieň, držala ho za ruku do školy a domov, až nakoniec vybuchla.
Mám dosť! Prečo sa na mňa tvoji rodičia pozerajú krivo? Nepáči sa im! A prečo so mnou nestráviš čas? Sedíš v knihách alebo niekde mizneš?!
Michal bol zaskočený.
A ty si nemyslíš, že je to normálne? No nepáčia sa im, ale prijali ťa a neobťažujú. Pozerajú krivo? Tvoji vlastní ťa ani vidieť nechcú. A rodičia otca tvojho dieťaťa? Kde sú? Sedím v knihách, lebo sa učím a nechcem vyletieť po prvom ročníku. A štipendium sa mi tiež zíde. Miznem? Lebo si privyraďám a nemám chuť pozerať s tebou plačlivé seriály.
Zuzana sa rozplakala.
Prečo to tak hovoríš?
Ako? Povedal som, že neviem klamať. A vlastne, kedy ideme na matriku?
Nemôžem takto ísť, kúp mi pekné šaty s vysokým pásom, aby brucho nebolo vidieť.
O čo ti ide? Prinesieme potvrdenie o tehotenstve, aké šaty? Musím ešte šetriť na kočík a postieľku
Mama siahla po valeriáne, ale pomaly sa zmierila so situáciou a čoraz častejšie pozerávala na detské oblečenie. Veď predsa sa nedeje nič strašné Nech žijú, nech sa zosobášia, a oni s otcom pomôžu, ako len môžu. Len to dievča je akési nevďačné, večne nespokojné s Michalom, s nimi, s tesným bytom. Možno keď porodí, zmení sa.
Ale Zuzana sa nemienila zmeniť. Keď Michal prišiel špinavý a unavený z autoumyvárne, prinášajúc do izby vyhladnutú mačku, prepadla do fúrie.
Ty idiot! Načo nám tá ošarpaná mačka? Vynes ju! Vyhoď ju z bytu!
Ale Michal sa len usmial.
Nie, je tehotná. Zostáva, tak ani nezačínaj. Lepšie mlč a zohrej mi obed.
Ach, tak?! Zuzana takmer vykričala. Vyberaj! Buď ona, alebo ja! Aj tá beštia sa na mňa pozerá krivo!
Prečo? Michal sa na ňu pozrel s nedôverou. Toto je môj dom a nemusím vyberať. Je to moja mačka a ak ti to prekáža, môžeš odísť. Ani mama mi také podmienky nestavala. Možno je čas prestať pozerať na všetkých z hora?
Zuzana histerizovala, plakala, žiarlila na tú chudú, zanedbanú mačku. Kde Michal vyhliadol u nej brucho? Ale brucho sa objavilo mačka bola skutočne tehotná.
Chlapec bol unavený, ale kedykoľvek ho začal pohlcovať žiaľ, odháňal tieto myšlienky. Nejako to zvládneme. Zuzana porodí, upokojí sa, a skôr mačka ich rozveselí. Chlpaté mačiatka vylepšia náladu všetkým.
Ale všetko sa vyvinulo inak Dedko, známy podnikateľ z Bratislavy, sa vrátil z dlhej služobnej cesty a dozvedel sa o všetkom. Našiel vnuka, vytrieskal mu uši a oznámil, že ho odreže od peňazí, ak sa pravnuk bude vychovávať v cudzej rodine. A chlapec sa veľmi bál stratiť takú kapsu.
Zuzana s ním odišla ešte v ten istý deň, ani sa nerozlúčila s Michalom. Našťastie mala doklady pri sebe (chystala sa po vyučovaní k lekárovi). Na svoje veci mávla rukou kúpia jej nové! A do tej lacnej strednej odbornej školy sa už nevráti!
Michal bol zdrvený Ako sa to mohlo stať? Ani sa nerozlúčila, nezavolala, nepovedala ani slovo. Vyhodil všetky jej veci a dlho sedel sám v tme, objímajúc svoju mačku.
Mačka všetko rozumela. Ticho sa k nemu tulila, cítia, že je potrebná. Súcitila, mrmlala, utešovala.
Michal sám prijal jej pôrod, nedovolil nervóznej mame a zmätenému otcovi priblížiť sa k mačke. Sedel pri nej, hovoril k nej láskavo, upokojoval ju. Strážil, či všetko ide dobre, a mal telefón pripravený, aby v prípade potreby zavolal veterinára.
Všetko dopadlo dobre, mačka porodila štyri malé mačiatka. Michal vymenil podložku, priniesol čerstvú vodu a krmivo. Ešte raz sa uistil, že je všetko v poriadku, a vyčerpaný zavrel oči, cítia, ako sa najmenšie mačiatko tulí do jeho dlane, a pomyslel si, že niekedy zvieratá prejavujú viac vďačnosti ako ľudia.
