Malý Matej mal len šestnásť, keď ju priviedol domov. Dievča, ktoré bolo už dávno tehotné, bolo o rok staršie ako on.
Zuzana študovala na tej istej strednej škole, len o ročník vyššie. Niekoľko dní Matej pozoroval, ako sa neznáma dievčina tíško chúli v kúte. Neprehliadol jej zväčšujúce sa bruško, stále tie isté oblečenie počas dvoch týždňov a prázdny, beznádejný pohľad.
Ako sa neskôr ukázalo, jej príbeh poznal takmer každý. Vnuk známeho miestneho podnikateľa s ňou chodil, no potom jednoducho zmizol – odišiel do Košíc údajne kvôli práci. Jeho rodičia ju ani nechceli poznať, čo jej aj otvorene povedali.
Jej vlastná rodina sa hanbila, aby „nezniesla hanbu“, a vyhodila ju z domu, zatiaľ čo sama odišla na chatu. Niektorí Zuzanu ľutovali, iní sa za ňou posmievali.
„Sama si to zavinila. Mojko, treba rozmýšľať hlavou!“
Matej nemohol len tak stáť a pozerať sa. Vážne to premyslel a pristúpil k nej.
„Nebude to ľahké, ale dosť už bolo plaču. Ponúkam ti, aby si išla so mnou. Oženíme sa. Ale hneď varujem – neviem klamariť ani robiť cukríky. Nebudem ťa ani tvoje dieťa hýčkať. Budem len pri vás a sľubujem, že to spolu zvládneme.“
Zuzana si utrela slzy a pozrela sa na neho. Čo povedať? Úplne obyčajný chlapec, bez lesku. A ona si predsa snívala o úplne inom! Lenže v jej situácii už na výber neostalo. A tak išla s ním.
Rodičia boli v šoku. Matka ho prosila, aby sa rozmyslel, no on zostal pevný.
„Mama, nebuď taká nervózna, bude to fajn. Mám dve štipendia – štátne i sociálne. A budem aj privyrábať, nejako to dám.“
„Ale veď si chcel študovať ďalej!“
„No a? Veď žijeme celkom normálne. Otec celý život robí v továrni, ty v obchode. Ľudia žijú aj bez vysokých škôl. Mama, veď to nie je koniec sveta!“
Zuzana sa usadila v Matejovej izbe. Dal jej svoju posteľ, zatiaľ čo on sa presťahoval do nepohodlného skladacieho kresla. Prvých päť dní bola tichá ako myška. Chodila s ním do školy a domov, vždy s opatrnosťou, až raz zrazu explodovala.
„Už ma to nebaví! Prečo sa na mňa tvoji rodičia stále mračia? Nemajú ma radi! A prečo so mnou netráviaš čas? Stále sa len učíš alebo odchádzaš!“
Matej bol prekvapený.
„A nemyslíš si, že je to normálne? Áno, rodičia ťa nemajú radi, ale prijali ťa a nevyhadzujú. Tvoja rodina ťa nechcela vidieť. Kde sú rodičia otca tvojho dieťaťa? Učím sa, lebo nechcem vypadnúť hneď po prvom ročníku. A štipendium sa mi tiež hodí. Odchádzam, lebo privyrábam. Nezaujímajú ma tvoje sladkotonové seriály.“
Zuzana sa rozplakala.
„Prečo si taký?“
„Ako? Varoval som ťa, že neviem klamariť. Mimochodom, kedy ideme dať oznámenie na matriku?“
„Ale veď nemôžem ísť takto! Kúp mi pekné šaty, s vysokým pásom, aby nebolo vidno brucho.“
„Ty si normálna? Prinesieme potvrdenie o tehotenstve, ktoré šaty? Musím šetriť na kočík a postieľku!“
Matka sa spamätala s pomocou valeriánu, no postupne sa zmierila a častejšie sa jej pohľad upieral na detské oblečenie. Veď v podstate nič strašné sa nedeje. Nech žijú, oženia sa, a ona s otcom im pomôžu. Lenže to dievča bolo stále mrzuté – Matejom, nimi, malým bytom. No dobre, raz porodí a možno sa zmení.
Ale Zuzana sa meniť nechcela. Keď sa Matej vrátil z práce v autoumyvárni, špinavý a spotený, a pritiahol do izby vyhubenú mačku, spráskla rukami a vykríkla:
„Ty si úplne sprostý! Načo nám tá zver?! Vyhoď ju! Hneď ju daj von!“
Matej však odpovedal:
„Nie, je tehotná. Zostane tu, nemusíš sa ani rozčuľovať. Radšej mi ohrej večeru.“
„Aha, tak takto!“ Zuzana takmer zaškrekotala. „Vyber si! Buď ona, alebo ja! Tá mačka sa na mňa tiež mračí!“
„Prečo?“ Matej sa len uškŕňol. „Som vo svojom byte a nemusím si vyberať. Táto mačka je teraz moja, a ak s tým máš problém, môžeš pokojne odísť. Ani moja mama mi takúto voľbu nedala. Možno by si radšej prestala mračiť na všetkých?“
Zuzana vyplakala všetko možné, žiarila na chudú mačku. Kde tam vôbec Matej videl bruško? No čoskoro bolo jasné – mačka naozaj čakala mačiatka.
Chlapec bol unavený, ale keď sa mu do mysli vkradli pochybnosti, hneď ich zahnal. Nič, zvládnu to. Zuzana porodí, upokojí sa, a ešte skôr im spestrí život mačka. Malé mačiatka prinesú pokoj a radosť.
Lenže všetko dopadlo inak. Starý otec, významný podnikateľ, sa vrátil z dlhej služobnej cesty a všetko zistil. NájStarý otec vyhľadal svojho vnuka, dal mu poctive správy a oznámil, že ak jeho pravnuk bude vyrastať v cudzej rodine, pripraví ho o všetky výhody.
