Majetok nevesty
Mária sa pozrela na fotografiu v peknom ráme a vzdychla. Uplynuli dva roky od smrti jej manžela. Nešťastná náhoda, padajúci sneh zo strechy, úder… a Tomáš bol preč.
Žili spolu iba dva roky, nemali čas na deti. Z milovaného manžela zostali len spomienky, fotografie a jeho matka, Alica Jergušová.
Navštevovala Máriu, plakala, lamentovala a dokonca ju obvinila, že neporodila dediča.
– Keby si bola poriadna žena, mali by sme dieťa… – vyčítala. Mária len pokrčila plecami. Ťažko znášala stratu, ale necítila sa vinná. Predtým, ako by mali deti, chceli s manželom vyriešiť bytové otázky a pripravovali sa na sťahovanie. Tomáš sa však toho nedožil.
Mária sa po manželovej smrti vrhla do práce, aby sa zamestnala a odtrhla od smútku. Pracovala usilovne, brala nadčasy a už o rok na svoju tridsiatku sa presťahovala z prenájmu do vlastného malého bytu.
Otec jej trochu pomohol, bol na ňu hrdý a podporoval ju vo všetkom. No po roku aj on odišiel. Zradilo ho srdce.
Mária prišla o jediného príbuzného. Zostala sama a jediná, kto sa neupokojil, bola Alica Jergušová, ktorá sa snažila prejaviť „súcit“ a pochopenie jej žiaľu.
Navštívila Máriu po pohrebe a z prahu vyhlásila:
– Napíš testament, kým je čas, Mária, – povedala svokra.
Márii takmer vypadla šálka z rúk.
– Áno, áno. Myslím to vážne. Nikto nie je chránený pred “odchodom”. Dnes si zdravá a zajtra, kto vie, ako sa veci zvrtne.
– Na čo tým narážate?
– Už máš tridsať a nemáš príbuzných. Mala by si myslieť na iných.
– Nebojte sa, Alica Jergušová. Nie som ministerka, na sociálny pohreb mi moje úspory postačia, – aj keď v nej rástlo podráždenie, odpovedala hlúpym žartom, rozhodnúc sa, že svokre sa po ďalšom pohrebe zbláznili nervy.
– Žartuješ, ale robíš chybu. Ja by som na tvojom mieste prepisovala byt na synovcov.
– Áno? Navrhujete prepísať všetok môj majetok na vašich vnukov? – pozdvihla obočie Mária. Alica Jergušová mala mladšieho syna, Igora, s ktorým Mária neudržiavala vzťahy. Ani Tomáš za života s bratom nevychádzal, boli úplne odlišní. Igor sa skoro oženil, mal dcéry a rozviedol sa. Oženil sa druhýkrát, tentoraz mal syna… a znova sa rozviedol. Pred polrokom si Igor našiel novú ženu.
– Nepotrebujete zatiaľ nič prepisovať, ale napíš testament. Inak všetok majetok prepadne štátu!
– Alica Jergušová… asi je čas, aby ste išli domov. Vy ste asi unavení.
– Doma mám Igora s Ľubicou, poprosili sa bývať v mojom byte, – priznala svokra. – Mladým nechcem prekážať, pochop ma.
– Nemám s tým nič spoločné, však?
– Spoliehala som sa na teba. Keďže byt tvojho otca je teraz prázdny, bývala by som tam, kým Igor si svoje veci nevyrieši. Chystajú sa vziať hypotéku, len čo sa zamestná. Už som aj zbalila veci, od teba potrebujem len kľúče od bytu. Neboj sa, zaberiem len jednu izbu. Druhú môžeme prenajať. Mimochodom, už som našla záujemcov. Rita so synom hľadá byt…
– Rita, druhá žena Igora?
– Áno, pamätáš si ju? Dobrá dievčina. Výborne si s ňou rozumiem… nech býva. Aj tak sedím s vnukom, aspoň sa nemusím voziť, úspora.
– A koľko ste ochotní platiť za prenájom?
– Ja?! – rozhorčila sa svokra. – Som ti ako matka a ty si odo mňa pýtaš peniaze? Nemyslela som, že si môj Tomáš vzal takú…
– Alica Jergušová, prepáčte, ale ani zadarmo, ani za peniaze vás nebývam. A testament, ak aj napíšem, tak na svoje dieťa, ktoré určite budem mať. Celý život mám pred sebou.
– Čo to hovoríš? V tridsiatke je už na dieťa neskoro! A od koho by? Si sama, jedna ako prst! Vyfantazírovala si… pozeraj, skazí ťa chamtivosť! Zostaneš na mizine. Ešte si spomenieš na moje slová, opláčeš sa! – svokra sa skrivila a vyzerala ako čarodejnica. Márii sa chcelo vyhnať ju z bytu a už nikdy viac nevpustiť. Napadlo ju, že všetky jej problémy vznikli zo závisti Alici Jergušovej, že ju nikdy nemala rada a tvrdila Tomášovi, že šťastia s ňou nenájde.
– Choďte, Alica Jergušová. Vyriešim si to sama. Už mám tridsať a rozum sa mi nezmútil. A ak niečo, tak nech to radšej získa štát, než vy.
Svokra niečo zamrmlala a odišla, tresnúcej dverami. Na druhý deň zavolal Márii Igor a začal na ňu kričať, obviňoval, že jej matke po návšteve u nej ostalo zle.
Mária si uvedomila, ak chce žiť pokojne, musí sa zbaviť svokry a jej rodiny. Ponúkla svoj byt na predaj. Kupcov našla rýchlo. Po tom, čo vybavila dedičstvo, predala otcov byt. Z tých peňazí si kúpila väčší byt a presťahovala sa do novej životnej etapy bez starých „príbuzných“. Ich nový adres nikto nepoznal a nemohol jej brániť v plánoch na budúcnosť.
