Božena, koľko ti je rokov? ticho spýtal otec. Mám také pocit, že nie si na prvom ročníku univerzity, ale v prvom ročníku základnej školy. Akékoľvek by nebolo láska, musíme niekde bývať, denne jesť, treba. Kam sa ponáhľáte? Zajtra sa chystáte vziať, či nie? Nikto nebráni tvojmu Ondrejovi, nech príde, spoznáme sa, porozprávame, stretneme sa s jeho rodičmi Hovorím správne?
Marek, čoskoro prídeš? spýtala sa Jana, keď volala manželovi z práce.
Čoskoro. Už to takmer skončím odpovedal muž.
No, poď, nestrácaj čas! Máme tu dôležitú vec zrazu povedala žena.
Niečo sa stalo? zamračený Marek sa opýtal.
No, ako ti povedať ešte sa to nestalo, ale musíme si pohovoriť Jana bola zjavne rozrušená, ale zatiaľ sa nič vážne nepokazilo.
O pätnásť minút neskôr hlavou rodiny vtrhol do bytu.
Čo sa u vás stalo? opatrne sa spýtal Jana.
Preobleč sa, umy si ruky, nie je nutné hodiť všetko do vzduchu a zachraňovať celý svet pobozkala manžela a jemne ho namierila k kúpeľni.
Čoskoro dokončil všetky potrebné úkony, preobleč sa a vyšiel do obývačky.
Poďme povedala Jana a potiahla ho do izby dcéry. Božena sedela na gauči, oči červené od slz.
Čo sa stalo? snažil sa Marek zachovať pokoj.
Opýtaj sa svojej dcéry zamručala Jana, povedz otcovi, čo si vymyslela!
Božena ešte viac rozhúštila ramená, odvrátila sa k oknu a zjavne nechcela odhaľovať svoje problémy.
Tak, dievčatá rozhodne zaklopal dlanou na stôl Marek. Buďte teraz pokojné, bez záchvatov a prehnaných emócií, povedzte mi, v čom je problém, alebo to vyriešte sami, a ja pôjdem odpočívať po práci!
My sa tu práve sľubujeme dodala žena so suchým sarkazmom. Ešte dnes, nič neodkladať!
Čože? trochu prekvapený Marek. Tak hneď takto? Za koho, ak nie je tajomstvo?
Keď Božena odolávať mlča, musela znovu zasiahnuť matka Jany:
Ondrej Šimko, spomínaš, často prichádzal poslednú dobu.
Áno, tak teda No, dcéra?
Božena opäť mlča.
Tak teda, milá moja. Rýchlo ukončite tieto hry. Čo tu mám tancovať pred tebou, aby som niečo zistil? už vážne začal otec.
Ja a Ondrej sa milujeme! vzniesla sa dcéra. On je ten najlepší a my sa vezmeme!
No, konečne nejaká jasno povzdychol hlava rodiny. Študuje s tebou spolu?
Áno, v rovnakej skupine.
Prvý ročník zamyslel sa Marek, deti
Nie sme deti! prejavila sa dcéra. Máme už osemnásť, sme dospelé!
Dobre. Ak ste dospelé, tak hovoríme ako dospelí, rozumieme?
Nechcem rozprávať! Hneď začne: Ste ešte mladí, musíte počkať, postaviť sa na nohy, overiť si pocity a podobná nudná reč. Ste dospelí, rozumní, správni, ale nevidíte jednoduchú pravdu: milujeme sa, máme city! A vy chcete všetko zničiť!
Dcéra, ja nikoho neničím zmlklo po únavy otca. Chcem pochopiť všetko. Takže ty a Ondrej sa milujete, že? Božena odvážne prikývla. To je dobré. A chcete sa oženovať? Obaja chcete, alebo len ty?
Oci, neúmyselne urážaj Ondreja. Aj on chce, aby sme sa vzali.
No, výborne. Túžbu máte. Kde budete bývať, na aké prostriedky? Premýšľali ste o tom?
To nie je dôležité! Ak sa milujeme, všetko ostatné je rovné! vykríkla dcéra.
Božena, koľko ti je rokov? znova sa spýtal otec. Mám ten pocit, že nie si na prvom ročníku vysokej školy, ale v prvom ročníku základnej. Akékoľvek by nebolo láska, musíme kde bývať, denne jesť, to je nutnosť. Kam sa ponáhľáte? Zajtra sa chystáte vziať, čo vám, nepacujete? Nikto nebráni Ondrejovi, nech príde, spoznáme sa, porozprávame, stretneme sa s jeho rodičmi Správne hovorím? obrátil sa k žene.
Veľmi správne, milý. Len jeden detail Neprestať sa ponáhľať.
Čo, Ondrejho berú do služby?
Nie, nie do služby a nie Ondrejho. Božena, prečo mlčíš, všetko mám povedať?
Nemlčím zachumlal hnevom dcéra. S Ondrejom budeme mať dieťa.
Tak a čo plánujete robiť? prekvapene spýtal sa Marek.
Oženiť sa! Mať dieťa! A nepokúšajte sa mi to zakázať! Naše dieťa sa narodí!
Tak sa upokoj! Nikto vás nepresviedča, musíme to vyriešiť sami. Povieme, že rodičia Ondrejovi už vedia?
Dnes Dohodli sme sa, že každý dnes hovorí s rodičmi
A čo? Ešte nezavolal s výsledkom?
Nie
Dobre, keď zavolá, povedz mi. A kým, daj mi večeru, lebo s vašimi vášňami zostanem hladný.
Spoločne s Janou vstúpili do kuchyne, kde Jana rýchlo zohriala jedlo a položila taniér pred muža.
A čo budeme robiť? ticho spýtala sa.
Neviem zatiaľ. Úprimne, neviem. Počkáme, čo povedia jeho rodičia, možno sa razom dohodneme
Večera skončila a prišla smutná správa od Ondreja: rodičia sú kategoricky proti, prebehla ťažká diskusia, ktorá skončila hádkou. Zlá správa
O pätnásť minút neskôr Božena vstúpila do obývačky s telefónom v ruke a ticho povedala, zatvárajúc slúchadlo:
Matka Ondrejovej chce hovoriť s niekým z vás
Jana si prekrížila ruky:
Milý, prosím, hovor ty, ja už nemôžem
Marek pohoršeným pohľadom zahľadil ženu, ale zodvihol slúchadlo, aktivoval hlasnú linku a priložil prst k ústam.
Haló, dobrý deň, som otec Boženy, Marek Šimko.
Lýdia. Matka Ondrejova. Náš syn dnes oznámil, že sa stretáva s vašou dcérou. A z jej postavenia už prešiel k niečomu väčšiemu. Má veľké plány. Viete o tom?
Áno, hovorili sme s Boženou.
Výborne. Teraz vás žiadam, berte na vedomie, že sme proti týmto grandióznym plánom povedala so suchým sarkazmom. Plány! Náš syn musí študovať, získať odbor, budovať kariéru. Sťahovať sa už na prvom ročníku a ešte dieťa nie je v našich plánoch.
Aj naše plány neobsahujú náhlé svadby. Ale Božena bude mať dieťa, od vášho syna, mimochodom. Čo s tým budete robiť?
To, prepáčte, sú vaše problémy, Marek Šimko. Po prvé, nie som si istá, že to je Ondrejovo dieťa. Po druhé, aj keby to tak bolo, tento výstrel hneď sa oženiť, lebo som tehotná nás neprechová. Verím, že vaša dcéra, ako každá dievčina, túži po svadbe, hlavne keď Ondrej pochádza z dobrej rodiny, má byt a postavenie. Ako matka urobím všetko, aby ste nášho syna nechali na pokoji. To nie je len môj názor, aj manžel súhlasí. Hovorili sme so synom, súhlasil s našimi argumentmi a žiada, aby ste svojej dcére povedali, aby ho už netrápela. Nech robí, čo chce, nech má dieťa alebo nie nás to netýka. Prajem vám všetko dobré, zbohom.
Zazvonili krátke tóny. Marek pozrel ťažkým pohľadom po svojich ženách a pochmúrne povedal:
Všetci počuli? Skrátka, budeme mať dieťa dieťa nie je vinné, že jeho otec je bezohľadný. Nič sa nestratí. Príde čas, vezmeš akademický titul, potom sa vrátiš, nie si prvá, nie si posledná. Finančne podpoříme, s dieťaťom sa postaráme. A s tými poriadneme. Bezohľadní, čo! Ja nie som, a dom nie je môj. Dobre, upokojte sa, plačte, ak chcete, ale len chvíľu. Zvládneme to!
Odložil slúchadlo a ticho povedal:
Dnes zober Boženu k sebe, nech si nič nepomyslí. Hovorte si po šepote, upokoj ju. Ja si ľahnem do jej izby.
O hodinu neskôr zazvonil zvon na dvere.
Kto to priniesol? zamručal Marek a išiel otvárať.
Čoskoro sa objavil v obývačke v sprievode mladého muža.
Ondrej! bežala Božena k chlapcovi. Prišiel si po mňa?
Áno, po tebe. Marek Šimko, Galina, prišiel som vás vziať.
Kam ma chcete vziať, ak nie je tajomstvo?
Ešte neviem. Asi si prenajmieme byt. Sme dospelí, prosím, nebráňte nám! Pôjdeš so mnou? spýtal sa Ondrej Boženu.
Samozrejme! Kamkoľvek!
Stop, pozdvihol ruku hlava rodiny. Otázky pre tlač. Tvoja mama povedala, že celá rodina je proti rozhodnutiu s Boženou, a ty si v tom tiež.
Nie celkom, Marek Šimko. Rozhodla to matka. Otec s ňou súhlasil, povedal s prirodzeným slovom, a ja som len predstieral, že sme sa dohodli. Potom som vzal peňaženku, pas a bankovú kartu, a som tu.
Zaujímavé! Marek bol evidentne prekvapený. Teraz chceš vziať Boženu, prenajať byt, a aké, prosím, peniaze?
Trošku som šetril, pracoval večerne, mám blog s odberateľmi, svoj kanál. Na niekoľko mesiacov mi stačí na prenájom a jedlo, a ďalšie si zarobím.
Dobre, dobre Čo povieš, manželka, pustíme dcéru? Mladý človek nie je taký jednoduchý, ako sme si mysleli.
Ani nevím, pokrčila ramenami Galina. Kam, po noci
Správne myslíš, po noci netreba pustiť. Teraz rozhodnime. Takže svadíte?
ÁNO! odpovedali obaja.
A dieťa?
Rovnaká odpoveď.
Tak vás podporíme, ale pod podmienkou. Najprv nájdeš spôsob, ako sa zmieriť s rodičmi, a ty, Božena, budeš podporovať Ondreja. Ondrej dnes zostáva u nás, žiadne nočné úteky. Postavíme ti posteľ v obývačke, pre nás si zatiaľ len hosť, priateľ dcéry. Povedz svojím, že nocujete u priateľov. Potom ich pripraviť na tvrdú pravdu, bez hádok! Štúdium nepustíš! prikývnuť smerom k Ondrejovi Božena pôjde do materskej, potom dobehne. Podporíme vás, pomôžeme peniazmi a s dieťaťom budeme tráviť čas, ale nebudeme pracovať za vás. Rozpočet bude tichý, peniaze šetriť. Neskôr možno oslávime. Súhlasíte s podmienkami?
Áno bez váhania odpovedal Ondrej.
No ja som chcela svadbu, pravú, s kvetinovou výzdobou, limuzínou, hosťami povedala sklamaná Božena.
Zatiaľ nie namietol ženích. Píšeme sa v tichosti, a o rok-dva usporiadame veľkú oslavu.
Dobre, ako povieš
Dobre, plány sú jasné, úlohy stanovené. Pripravíme sa na spánok, zajtra vstaneme skoro.
Galina zachytila muža, keď šiel do kuchyne napiť sa vody.
Počúvaj, potrebujem sa ťa spýtať, prečo si tak náhle zmenil kurz?
Náhle? Po rozhovore s tou jeho matkou som sa trasol. A potom sa zjavila tá, ktorú som si myslel, že je len matkin synček. Ukázalo sa, že je pravý muž, neodstúpil, nestratil milovanú. Za toho by som dcéru aj vydal za manželku!
Máš vždy pravdu, miláčik! pobozkala ho a išla rozdeľovať spálne.
